Pri vylučovaní sme zraniteľní. My, cicavce čeľade Hominidae rovnako ako antilopy, psíky alebo leňochody.
Kakanie leňochoda je fascinujúce. Hádam raz za týždeň zlezie z bezpečia konárov na zem a niekedy vypustí skoro tretinu svojej hmotnosti. Je to takmer samovražedná misia. Máme hypotézu o tom, že si tak pestuje vzťah s moľami a riasami, čo prospieva jeho kožuchu.
Na druhej strane, aristokrati v stredovekých hradoch si vešali kožuchy nad dieru, do ktorej vykonávali potrebu, pretože to mole odháňalo. Neviem, či je to pravda, ale vysvetľovalo by to, prečo sa pred aristokratmi dav úctivo rozostupoval.
Európsky stredovek je preslávený svojou prudérnosťou, a zároveň pozoruhodným vzťahom k hygiene. Nejedno vojsko sa infekciami preriedilo ešte pred slávnymi bitkami a keď križiacka háveď zaútočila na pevnosť Xerigordon, Seldžuci si určite zapchávali nosy. Sociopatický pápež Urban II. síce vyzval: „…pripnite si na svoje bedrá meče, oblečte si brnenia a buďte synmi mocného!“, ale inštrukcie, ako si v lesklej zbroji čupnúť a kompletne sa nezaondiť, sa nedochovali. Všetko súvisiace s telom a sexualitou bolo dlhé stáročia hriešne. Mohli ste nahé dievča naťahovať na škripec a páliť jej boky ohňom, ale masturbácia bola prejavom súlože so succubom, respektíve incubom. Veru tak, aj démoni mali len dve pohlavia. Rád by som vedel, či transrodových ľudí podľa náboženských fanatikov navštevuje succubus, ktorý sa identifikuje ako jednorožec, alebo či už sa mentálne ocitli aspoň v 19. storočí.
Z histórie je ešte zaujímavá tradícia spoločných rímskych toaliet, kde sa dalo družne pokecať (a tá spoločná špongia neslúžila na utieranie intímnych partií, to len na okraj).
Pokiaľ sa jedná o magické 20.storočie, hádajte, ktoré toalety boli problematické? Myslíte, že by francúzsky pešiak, sediaci v roku 1917 na doske vedľa kamarátov, chápal naše vykonštruované starosti? A čo americký vojak v japonskom zajateckom tábore v Changi, vypúšťajúci produkt dyzentérie, židovský chlapec v Treblinke, filozof na čarovnom súostroví Gulag? Veru tak, máme sa brutálne zle a máme otrasné problémy.
Keď sa spomínajú toalety pre transrodových ľudí, asi najčastejšie sa hovorí o ohrození mravnej výchovy detí. Na Slovensku je vôbec dosť rizikové ísť s dieťaťom na verejné toalety, nedajbože vo vlakoch a toaletách na štátnych poliklinikách. Stálo by za úvahu, či sa netreba zamerať na osvetu o hygienických návykoch polovice Slovákov viac, než pár Elgébécédé medveďoidných poslov apokalypsy.
Mimochodom, pokiaľ viem, v tejto krajine žiadna strana pri zmysloch ani nemá troj- štvor- záchody medzi prioritami. V tomto štáte si vláda vytiera s občanmi vietečo, pobavene defekuje priamo na svojich voličov a tí sa z toho ešte tešia. Odpustite mi, ale príde mi to komické. Ak sa v 21. storočí nedá vytvoriť kompromisné a technicky sofistikované riešenie toaliet, tak aj ja som pápež a vyhlásim križiacku výpravu proti blbcom. Ale, ako vravím, skúsme najprv zabezpečiť aspoň základné potreby štátu, s ostatnými potrebami si už potom poradíme.
Viem, že sa dnes často preháňa diskusia o nedotknuteľnosti práva jedinca na hocijakú somarinu. Viem, že vzduch je nasiaknutý morálnym relativizmom, nenávisťou kvôli prkotinám. Ale myslím si, že keď nebudeme mať iný problém, ako to, kto chodí na aký záchod, bude nám sveta žiť!
