Sledujem spôsob, akým sa propaguje idea Ficílie.
Súbežne s tým, zhodou okolností, sledujem sériu dokumentov o procese s Miladou Horákovou. Je to jeden z najvzácnejších záznamov dejín strednej Európy 20. storočia. A JUDr. Horáková (skutočná doktorka práv) bola osobnosť! Odporúčam pozrieť. Je to proste svedectvo o tom, ako sa ľuďom dajú podsúvať výstrahy, myšlienky o vojnových štváčoch, a zároveň posolstvá o pokoji, mieri a usilovnej práci.
Možno vidím súvislosti tam, kde nie sú. Ak hej, vopred sa ospravedlňujem. Ale keď počúvam drísty prokurátora Urválka z tých pradávnych čias (1950), keď vidím divadelné etudy robotníckej prokurátorky Brožovej, mám dojem, ako keby som počul Blanu, Šuhaja (či ako sa volajú) a videl plagáty, útočiace na opozíciu.
Keď nechám bokom prebiehajúce voľby… premýšľal som, ako je možné, že sa po takmer osemdesiatich rokoch opakujú rovnaké scenáre, spôsoby myslenia, dokonca podobné slová.
A myslím, že som na to prišiel (respektíve, objavil som teplú vodu)! Ide o prácu s emóciou strachu! Ale pozor! Nie prácu detskú a priamočiaru. Manipulácia je starostlivo premyslená.
Tak napríklad: Keby som vás chcel infantilne vystrašiť, poviem: „Dávajte pozor! Keď zvolíte X, odhryzne vám LGBT medveď hlavu!“ To by nefungovalo.
Ale čo keby som bol autenticky osobný a povedal nasledovné? „Keď zvolíš X, tvoje deti budú ohrozené jedovatou výchovou, tvoji synovia budú posielaní na zbytočnú smrť v záujme mocnosti ABCD! Určite si želáš porážku X, ktorý zastupuje vojnu a otroctvo! Pestuj mier tak, ako pestuješ kosatce a ruže! Pracujme spolu na pokojnej, mierovej budúcnosti! Povedz vojne svoje rozhodné NIE!“
Slová z roku 1950 sa derú na jazyk samé, nie je v tom žiadna záhada!
Len viete, čo je iné? Tí súdruhovia Urválek, Trudák, Vieska, Krepák (a aj ten dobromyseľný masový vrah Slánský)… oni asi naozaj verili tomu, čo hovoria. Tí dnešní súdruhovia nemajú žiadne myšlienky (a našťastie ani moc popravovať ), veria iba na prachy. Sú tak nejak… proste nudní.
