Včera mladý hráč menom Lamine Yamal strelil jeden z najkrajších gólov majstrovstiev Európy vo futbale. Pre každého fanúšika je super sledovať zrod generačného talentu v UltraHD a 4K. Lebo Pelého nádherné góly vo finále majstrovstiev sveta 1958, keď mal 17, poznáme iba z čiernobielych úryvkov.
Lamine Yamal má 16 rokov. Má strojček na zuby a svet je pre neho gombička a určite urobí v živote veľa prieserov. Je celkom ako naše decká.
Chlapec menom Lamine Yamal je zdrojom pohŕdania, výsmechu a nenávisti. Nie vo svete, iba medzi skupinkou slovenských "fanúšikov", ktorí sa identifikujú ako príslušníci “bielej rasy”, ako členovia hrádze proti politickej korektnosti, progresivizmu, slniečkárstvu… nepýtajte sa ma, čo to znamená, tiež netuším. Neakceptujú, že Yamal je španielskym občanom, pretože sa im nepozdáva farba jeho pleti. Majú veľmi jasnú predstavu o tom, akú farbu pokožky a aké vlasy má mať Španiel (možno majú aj pantone vzorkovník z útržkov ľudskej kože, neviem. Ale asi nie, lebo hobby ich idolov z Buchenwaldu nemali dlhé trvanie). Asi vedia veľmi presne povedať, kto sú ich predkovia do desiatej generácie dozadu (hoci netuším odkiaľ to vedia). Nepoznajú nikoho zo státisícov Slovákov, ktorí v 20tom storočí emigrovali do inej krajiny, alebo boli vyhnaní, poslaní na smrť, vylúčení, znásilnení, opľutí.
Nebudem týchto milovníkov “bieleho” futbalu nálepkovať ako neoľudákov, rasistov, arogantných primitívov bez erudície, zaslepených extrémistov, slaboduché obete hybridnej vojny, kolaborantov a zradcov mojej vlasti.
Čo ak sa naopak mýlim ja, keď si myslím, že sú mimo? Skúsme jednoduchý myšlienkový experiment:
Predstavme si, že rodičia Lamine Yamala by sa v roku 2006 uchádzali o slovenské občianstvo.
Aký by mali dôvod? Neviem. Otec Maročan, mama z Rovníkovej Guinei. Možno by chceli proste žiť v EU a mysleli by si, že táto krajina je civilizovaná.
Existovali by vtedy jasne dané legislatívne pravidlá, ktoré by im to umožnili? Áno.
Museli by prejsť zložitým procesom udomácnenia a adaptovania sa? Áno.
Mohli by porušovať zákon alebo zneužívať sociálne výhody? Áno, podobne ako tisíce Slovákov.
Bola by tu však efektívna vymožiteľnosť práva, ktorá by ich motivovala žiť poctivo? Nie, ale povedzme, že hej.
Umožnilo by naše školstvo ich synovi Yamalovi ľahko sa adaptovať? Hm. Asi.
Vedeli by sme mu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, ktorá je vyhradená iba pre neoboľševickú smotánku? Bez komentára.
Hnevali by sme sa, keby Yamal napádal a okrádal nevinných ľudí, ako to robia ficobanditi? Áno.
Mohol by Yamal trénovať futbal a vypracovať sa na skvelého krídelníka? Áno. Máme tu trénerov, ktorí sa venujú mládeži, ako len dokážu.
Mali by sme radosť, keby hral za Slovensko a gólom by zariadil postup do finále ME vo futbale? Áno.
Vie mi niekto vysvetliť, ako päťročnému dieťaťu, prečo tu je toľko hejslovákov, tiežkatolíkov, ochrancov tradícií, čo sú v kuse nasr… dení na svet? A kto im dal právo rozhodovať o morálke, estetike, práve, výchove…, keď čítajú iba mémy?
Proste tomu nerozumiem. Ale neustúpim im ani o milimeter.