Kladiem si otázku, kde a komu sa – predpokladám, že kamsi do oblasti hlavy – zarazil šíp? Alebo nám, čo vyrastali na bláznivých výmysloch Karla Maya, niečo uniklo?
Čo sa vlastne deje?
Vydavateľstvo Ravensburger stiahlo dve knihy. „Mladý náčelník Winnetou“ k filmu s rovnakým názvom, ako aj skladačku a knihu nálepiek. V príspevku na Instagrame to spoločnosť odôvodnila spätnou väzbou od používateľov, ktorá ukázala, „že titulmi Winnetou zraňujeme city druhých“. Kritiku spočiatku vyvolalo filmové spracovanie s rovnakým názvom, pretože film slúžil rasistickým predsudkom a používal koloniálny štýl rozprávania.
Verejnoprávna televízia ARD už nechce premietať filmy o Winnetouovi. Okrem iného pre použivanie slova „Indiáni“, ktoré zaviedol už kretén Columbus.
Väčšinu argumentov v prospech týchto rozhodnutí reprezentuje politologička Hadija Haruna-Oelke, keď o najnovšom filme pre deti píše:
„Trailer sľubuje zlo v zmysle rasistických klišé vrátane historickej revizionistickej romantizácie kolonizácie a s ňou spojenej genocídy.“
Neorientujem sa v nemčine a ani v ich mediálnom svete. Ale ak som ale správne pochopil, pôvodné knihy Karla Maya sa (zatiaľ) nechystajú zakázať. Pálenie kníh bolo veľmi obľúbeným športom 20teho storočia. Kritici pravdepodobne artikulujú neprijateľnosť prerozprávania tej literatúry pre novú generáciu. Ako sa vyjadrila napríklad Katharina Mahrenholtz, odborníčka na detské knihy.
Mám k tomu niekoľko poznámok:
„Cancel“ kultúra je idiotská. Komici standupu si dávajú pozor na to, o čom žartujú. Vydavateľstvá a televízie zaviedli silnú autocenzúru už pred rokmi, pri kauze dánskych karikatúr – a ako vtedy upozorňoval napríklad nebohý Christopher Hitchens, nebezpečne sa tým prekročil Rubikon.
Nedávno sa odohral útok na Salmana Rushdieho (fatva za jeho knihu – teda verejná výzva na zavraždenie, bola vyhlásená už v roku 1989).Nechcem to dávať do súvisu s touto témou. Je to prisilné pripomenutie, viem.. Navyše, porovnávať literatúru Rushdieho a texty gýčového romantizmu Karla Maya je smiešne. Ale niekedy je užitočné všímať si, kam cenzúra dokáže dospieť.
Mimochodom, vedeli ste, že Mayovky mal rád aj Hitler, alebo Himmler? Vraj v nich videli nadradenosť a nezlomnosť hrdinu bielej rasy. Hej? Tak sa poďme pozrieť na Tarzana a Robinsona Crusoe, ok? Okrem toho, o tom, ako rasisti dezinterpretovali Darwina, by sa dala napísať veľmi smutná a hrubá kniha sama osebe.
Aj ja som miloval Mayovky. A hádajte čo. Dnes mám knihy o pôvodných obyvateľoch Severnej Ameriky, čítal som o Geronimovi a Kočisem a ktoviečo. Záujem o tému sa rozhorela práve v tom detstve nad príbehom priateľstva Očitrhana a Wintetua. Nikdy som nedostal chuť zaútočiť na Poľsko, napríklad.
Filmy ako „Tanec s vlkmi“ zmenili už dávno pohľad na éru Divokého Západu – Costnerov film navyše zakonzervoval jazyk Lakota pre ďaľšie generácie (hoci Costner sa tam už neukázal a pokiaľ viem, akosi zabudol na svoj sľub poslať časť zisku do rezervácií). Dnes hry pre decká, ako Red Dead Redemption viac reflektujú reálny „Divoký Západ“ – neviem o tom, že by ich generáciu Winnetou nejak zvlášť zaujímal. Robí sa z toho zbytočný humbuk.
Mayovky sú vysnívané knihy, ktoré nemajú s realitou absolútne nič spoločné. A teda aj akékoľvek námety, ktoré z nich vychádzajú. Čo nepochybne platí o tisíckách westernových rodokapsov.
A vlastne, ktorá časť literatúry povedzme z 19. storočia a začiatku 20teho si nezaslúži pozornosť nejakej orwellovskej komisie pre očistu kultúry?
Na záver na odľahčenie vtip:
