Vopred sa ospravedlňujem za občasný rádobyhumor tohto textu. Je iba obrannou reakciou.
Mám kamarátku Avivu z Haify. Jej manžel pochádza z Košíc, je jedným z tých, ktorý náhodou prežili holokaust. Jej synovia žijú blízko hranice s Gazou. Videl som fotky obetí, ktoré mi poslala (požiadal som o ne). Nebudem ich zdieľať. A ani nechcem, aby sa emócie rozliali po mojich odstavcoch. Na manipuláciu máme totiž ruské hovnomety. Skúsim písať tak vecne, ako len dokážem.
A najprv sa vždy treba snažiť o pochopenie, ako táto nenávisť vznikla.
Viem málo o Izraelsko-Palestínskom konflikte. Asi na úrovni delfína. Ktorý, navyše, nechtiac narazil čelom do hrdzavého zvyšku potopenej ponorky. Preto si pomôžem svojím obľúbencom, Christopherom Hitchensom († 2011). Mal podobný inštinkt pre budúce udalosti, ako Orwell alebo Sorokin.
Hitchens bol kontroverzný, pôvodne ľavicový intelektuál, novinár a publicista.. Okrem iného, člen skupiny, ironicky označovanej ako „Štyria jazdci apokalypsy“, v religióznych kruhoch známej ako partia militantných ateistov (Hitchens, Dennet, Dawkins a Harris).
Rád by som sa neskôr v blogoch venoval osobnosti a názorom Hitcha, ktoré sú dokonale provokatívne. Dnes ma viac zaujímalo, čo na sklonku 90tych rokov a úvodom tohto očarujúceho storočia vravel o večnom blízkovýchodnom konflikte.
Na začiatok musím podotknúť, že Hitchens pohŕdal náboženským fanatizmom. Bez diskriminácie. Posmieval sa akejkoľvek snahe o teokraciu, alebo ovplyvňovanie správy štátu na základe viery a ideológie. Miestnym tzv. „veriacim“, ale aj vyznavačom kultu novej doby, by dvíhal tlak pravidelne a s potešením.
Čo sa týka Izraelsko-Palestínskej otázky:
Domnieval sa, že samotný nápad osídliť arabské územia bol od začiatku stupídny. Snažil sa dokonca presvedčiť mamu (židovského pôvodu), aby sa do sionistickej myšlienky nezapájala.
Ironizoval mesianistické pozadie nelegálnych židovských osád na západnom brehu Jordánu.
Obhajoval disent, ktorý informoval o tajnom izraelskom progame vývoja jadrových zbraní.
Uznával odsúdenie (zo strany OSN) zlého zaobchádzania s Palestínčanmi na okupovaných územiach.
Vravel, že Izrael mal od začiatku definovať, kde si myslí, že má hranice.
Samotnú americkú zahraničnú politiku tvrdo kritizoval. (V otázke Iraku sa neskôr rozišiel z Chomskym a partiou, ale to je iná téma).
Tieto vety, až po predošlý riadok, pohladia dušu každého konšpirátora. Nečudoval by som sa, keby nejeden z nich zažil na tomto mieste vyvrcholenie, zapálil si cigaretku a už by nedokázal čítať ďalej.
Ibaže intelektuáli Hitchovho razenia majú podobný zlozvyk ako Sokrates. Nedokážu nehodiť granát aj do zákopu tých, čo si myslia, že sú na správnej strane.
Takže… vravel aj toto:
Odmietal, že by Izrael mal byť zničený. Argumentoval, že nejeden štát v histórii vznikol na diskutabilných základoch. Vravel, že situáciu treba riešiť pragmaticky, bez mýtov a imaginárnych nárokov na konkrétne územia..
Pokladal názor, že Židia riadia americkú zahraničnú politiku, za blbosť.
Nekompromisne kládol otázku: Kto blokuje dohodu o rozdelení „bohom zasľúbenej zeme? (Uvažoval o tom v čase, keď PLO (vtedy s kontroverzným Arafatom na čele), OSN, USA, väčšina Židov i Palestínčanov, viac menej súhlasili s rozdelením územia.)
Na tú otázku aj poctivo odvetil. Totiž, že radikálni stúpenci takzvaných posvätných kníh, na oboch stranách konfliktu, neboli ochotní vzdať sa ilúzie, že im boh dal tú polopúšť do užívania.
Vyjadril sa, že palestínske radikálne skupiny dehonestovali celú snahu o mier. Konkrétne, že národné hnutie Palestínčanov bolo rozložené džihádistickým blúznením o teokratickom pekle. Rovnako dokladoval, že časť nelegálnych židovských osadníkov spája svoje nároky s božou vôľou.
Tieto sporé informácie však stále pripomínajú iba zarastenú lesnú lúku, kde sú kvety a pichľavé rastliny a hady a motýlí chaos, však? Lúka vyrastá na mokvajúcej, červenej pôde.
Kdesi uprostred tej drsnej nádhery je ale zajačia nora. Kam vedie? Pod povrch bez kúziel filozofie a svetla rozumu. Chladný, prostý a desivý. Sú tam naskladané mŕtvoly obyčajných ľudí, ako my. Čo iba kráčali po ulici. A práve umierajú a budú umierať ďalší.
Odpustite, že z toho neviem vyvodiť rétoricky vyšperkované závery.
