Ako byť dokonale povrchný.

Nedávno som sa rozhodol, že sa dozviem, aká to vlastne bola hudba. Totiž, nie som žiaden znalec opery, ale neirituje ma, práve naopak. Tá ária znela veľmi pekne.
Hneď pri prvom hľadaní (je naozaj jednoduché, stačí začať akýmkoľvek kľúčovým slovom, je to ako hra na voľné asociácie) som sa dozvedel, že ide o Mozarta, Figarovu svadbu, Act 3: Canzonetta Sull'aria.

Odvtedy som to počúval v rôznych prevedeniach. Nerozumiem dobre tej hudbe, ale je to jednoducho nádherné. Púšťal som si to znova a znova.
Cítil som sa taký veľký a čistý. Opera je všeobecne pokladaná za niečo naozaj na úrovni, chápete. Dve ženy si vymenia pár viet, potom ich zopakujú a to všetko v plynulej, veľmi ľúbivej melódii.
Totiž, jedna zo žien diktuje druhej nejaký list. Na niektorých videách sa tie dve tvária tak seriózne, inde sa zjavne na niečom bavia, ako keby klebetili. Tak som si položil otázku, o čom to dočerta vlastne spievajú.
A viete čo? Ide o list, ktorým tá pani pozýva nejakého grófa na rande. Nadiktuje jednu vetu a uisťuje sa, že to ten dotyčný pán pochopí. To je všetko.
Samozrejme, vytrhnuté z kontextu to nemusí dávať zmysel. Na tejto stránke je obsah celej opery:

http://en.wikipedia.org/wiki/The_marriage_of_figaro
http://www.aria-database.com/translations/figaro.txt

Byť snobom nie je ťažké. Pustite si nejakú prefláknutú áriu a môžete si predstaviť, ako prečnievate nad všetkým a máte hlbšie porozumenie pre krásne veci. V skutočnosti je to síce očarujúca hudba a neuveriteľný spevácky výkon, ale obsahovo to mohlo vo svojej dobe byť niečo ako Pomáda.
Je to zábavné zistenie. Je to príspevok do tej večnej debaty o tom, čo je vlastne klasika.
Čo ma na tom najviac baví, je práve tá povrchnosť internetovo-televíznej doby. Moja povrchnosť. Pustím si pieseň z reklamy Signal White a potom nejakú áriu. Prečítam článoček o Ficovi a pozriem zábery ako Slovensko získalo medailu. To všetko dokopy je čo? Kultúra?
Vo videu, kde víťaz Británia má talent zaspieva úryvok z Verdiho a všetci padnú na zadok, to je vidieť najlepšie. Zmes kúzelníckych, bábkohereckých a speváckych vystúpení, imitátori, televízne žiarovčičky, reklama a potom Nessun Dorma. Aké spektakulárne a aké povrchné zároveň!
Čo som zistil o tej peknej árii, ktorú som poznal zo Shawshank Redemption, ma nesklamalo. Milujem Youtube a Google. Ako inak by som sa dozvedel, že nič neviem?