Aj ja som sa v poslednej dobe zapojil do sociálnej siete facebook. Postupné pribúdanie priateľov je pre mňa príležitosťou, kedy si uvedomujem, že vzťahy, ktoré v živote s druhými ľuďmi nadviažem, nie sú jednorázové. Áno príde čas kedy sa rozlúčime a dlhú dobu nevidíme, ale potom aj po dlhom čase sa naskytne príležitosť na stretnutie, na rozhovor, a všetko sa akoby vráti do momentu rozlúčenia. Človek môže stavať na tom, čo spolu s druhým zažil a rozprávať o tom, čo sa odvtedy stalo, akým spôsobom žil svoj život, kde ho poposúvali udalosti radostné, aj ťažké. Dôvera, ktorá vznikla v minulosti sa nevytratila. Myšlienka udržiavania vzťahov, objavovania starých priateľov, ktorú využívajú tvorcovia facebooku, je napriek možným rizikám zneužitia súkromia, dobrou príležitosťou, aby sme išli opäť hlbšie, aby sme nezostávali pri povrchnom pozeraní sa na človeka, aby sme ho iba nevyužili pre zlepšenie vlastnej nálady a keď ho už nepotrebujeme, tak ho odhodili.
Často zdôrazňované, dávaj si pozor na druhého, či ťa neoklame, nepodvedie, neublíži, nezradí, neokradne atď., môže v našich vzťahoch vytvoriť a aj vytvára veľkú nedôveru. Netvrdím, že nemáme byť ostražitými a určite je to aj potrebné, niekedy sa to však preháňa. Keď dáme na prvé miesto nedôveru, tak sa nikde nedostaneme. Žitie vzťahov je určite rizikom, ktoré človek podstupuje vždy, keď dáva zo seba, keď stavia na dôvere, zverí sa s nejakým tajomstvom, alebo s bolesťou. Predpokladá, že druhý okrem toho, že bude trpezlivým poslucháčom, bude aj taktným v tom, že si zverené tajomstvo nechá pre seba. Určite sa však so súkromnými záležitosťami nezveríme človeku, ktorého málo poznáme.
Priateľstvo postupne rastie, v skúškach dôvery, vzájomnej pomoci. A práve v tých situáciách, kedy sa rozhodujeme o závažných rozhodnutiach života, v chorobe, v čase kedy človek možno stratí spoločenské postavenie, alebo zamestnanie a už si nemôže dovoliť to, čo mu predtým nerobilo problém, vtedy sa osvedčia skutoční priatelia. Tí, ktorí pri človeku nestáli preto, lebo ho mohli využiť, ale preto lebo si ho vážili ako človeka. A takéto priateľstvá sú naozaj nenahraditeľné. Z tohto pohľadu je niekedy kríza, ktorá nás postretne dobrá na to, že sa nám otvoria oči, že jasnejšie vidíme pohnútky a motivácie. Môže to samozrejme priniesť aj mnohé sklamania, otrasy a rany, ale táto dezilúzia by sa tak či tak dostavila neskôr a možno v oveľa väčšej miere. Niekedy sa môžu na základe klamstva vytvoriť umelé bubliny, ktoré je potrebné prasknúť, podobne ako sa to stalo aj v ekonomickej oblasti a teraz prežívame návrat do reality.
Myslím si, že čas od času je potrebné druhým aj poďakovať. A preto by som chcel poďakovať týmto krátkym článkom všetkým, ktorí pri mne stáli a stoja v radostných, a v ťažkých chvíľach, ktorí neklamú a nepodrážajú, nie sú iba rozdávateľmi umelých úsmevov, ale naozaj hlbokými a úprimnými ľuďmi, so svojimi chybami a problémami, s ktorými sa snažia poctivo zápasiť, a neobviňujú z nich iných, jedným slovom priatelia. Vďaka Vám.
