Ale Šavol, ako sa vlastným menom volal Pavol, nebol od začiatku tým akého ho poznáme teraz. Sám nám o tom zanechal svedectvo. V Sk 22, 3 – 16 okrem iného čítame: „Ja som Žid. Narodil som sa v cilícijskom Tarze. Pri Gamalielových nohách som sa naučil prísne žiť podľa zákona otcov a horlil som za Boha. Túto Cestu (kresťanstvo) som prenasledoval až na smrť: spútaval som mužov i ženy a dával som ich do väzenia, ako mi dosvedčí aj veľkňaz a celá veľrada. Od nich som dostal aj listy pre bratov a šiel som do Damasku, aby som aj tých, čo tam boli, v putách priviedol do Jeruzalema na potrestanie.“
Šavol bol, ako vidíme, horlivým prenasledovateľom kresťanov, na základe vlastného presvedčenia, že vedie boj za pravdu, za Boha. To však nebola prekážka na zmenu, ktorá sa náhle uskutočnila v jeho živote. Píše o tom v tej istej stati: „Ale ako som šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ma okolo poludnia zalialo jasné svetlo z neba. Padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ Ja som odpovedal: „Kto si, Pane?“ A on mi povedal: „Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.“ Tí, čo boli so mnou svetlo videli, ale hlas toho, čo so mnou hovoril, nepočuli. I povedal som: „Čo mám robiť Pane?“ A Pán mi povedal: „Vstaň choď do Damasku, tam ti povedia všetko, čo ti je určené urobiť.“
Šavol dostal mimoriadnu milosť, kedy sa stretol s Kristom, napriek tomu, že ho prenasledoval. Je to veľká nádej pre všetkých, ktorí podľa svojho presvedčenia nasledujú pravdu, ale pritom robia v mene tejto pravdy zlo iným ľuďom. Šavol je príkladom toho, že Boh neodvrhne ani zlého človeka a dá mu možnosť stretnutia s Bohom. Vtedy človek stojí pred rozhodnutím, čo urobí, lebo Boh neprichádza do jeho života nasilu.
Šavol oslepený Svetlom, v Damasku stretol kresťanov, ktorých pôvodne mal priviesť v putách do Jeruzalema. Prijali ho so strachom, veď o ňom vedeli, že je ich úhlavným nepriateľom. Istý Annaniáš, predstavený tamojších kresťanov, mal však sen, aby sa Šavla nebál prijať. V Skutkoch apoštolov sa o tom hovorí: „Istý Ananiáš, nábožný muž podľa zákona, prišiel za mnou, pristúpil a povedal mi: „Brat Šavol, pozeraj!“ A ja som ho v tú hodinu videl. To on povedal: „Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. Lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul. A teraz – čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!“Apoštol Pavol neskôr hlásal svoje svedectvo po celom stredomorí. Jeho misijné cesty zásadným spôsobom ovplyvnili západnú kultúru. Nakoniec za svoje presvedčenia položil život v Ríme. Na jeho hrobe je postavená jedna zo štyroch hlavných bazilík mesta Ríma. Táto je miestom mnohých ekumenických stretnutí kresťanov. V živej pamäti sú najmä stretnutia zomrelého pápeža Jána Pavla II. s hlavnými predstaviteľmi Anglikánskej cirkvi, alebo s Konštantinopolským patriarchom Bartolomejom. Ján Pavol II. je tiež často označovaný za Pavla našich čias, hlavne vďaka jeho misijným cestám po celom svete.
Som presvedčený o tom, že skúsenosť akú zažil sv. Pavol môže zažiť každý človek, nech je akokoľvek zlý. A myslím si, že aj z tých najostrejších diskutéroch v debatách o viere, ktorí určite budú mať čo povedať aj k tomuto článku, sa môžu stať taký zapálení kresťania akým bol sv. Pavol.
