Zo správy vyplýva, že v Sudáne bolo zavraždených tisíce kresťanov, pričom fundamentalistická islamská vláda, nerobí nič pre ich záchranu. Situácia je kritická aj v ďalších moslimských krajinách. V Iraku sú kresťania, ktorí žijú v tejto krajine už 2000 rokov, obviňovaní „zo spolupráce s americkými križiakmi.“ Vo viacerých moslimských krajinách, vrátane Turecka, hrozí kresťanom smrť za hlásanie evanjelia a sú označovaní za predstaviteľov západného kolonializmu, ktorí majú byť odsunutí za hranice krajín, v ktorých žijú už mnohé generácie. V komunistických krajinách, ako je Severná Kórea a Čína sú tisíce kresťanov zavretých v pracovných táboroch kvôli svojej viere. V prípade Severnej Kórei sa hovorí o 50 000 kresťanoch, v Číne o 40 000.
Možno aj v reakcii na túto správu sa v týchto dňoch vo Vatikáne, na pravidelnom stretnutí Diela na pomoc východným cirkvám, hľadajú konkrétne spôsoby ako pomôcť prenasledovaným kresťanom. Vo Vatikáne boli v súčasnosti za najohrozenejšie označené komunity na Blízkom východe, hlavne v Iraku, Turecku a v Palestíne. Prekvapením pre nezasvätených do problematiky, môže byť Turecko, ktoré ašpiruje na členstvo v EÚ. Generálny sekretár Diela na pomoc východným cirkvám don Leon Lemmens, poukázal na stav náboženskej slobody v tejto krajine. Štát nepriznáva právnickú samostatnosť a práva neislamských náboženstiev tvrdo obmedzuje. V krajine prepukla atmosféra islamského fundamentalizmu a tureckého nacionalizmu, podľa ktorého nemožno byť súčasne Turkom aj kresťanom.
Je veľmi dôležité informovať o týchto skutočnostiach. Hlavne politici by sa nemali kvôli obchodu s takýmito krajinami tváriť, že je všetko v poriadku. Predstaviteľov krajín, ktoré masovo porušujú ľudské práva, je potrebné upozorniť, že nám to nie je jedno, v opačnom prípade to potom hovorí mnohé o nás samých. Ako je možné mať dobré vzťahy s krajinou, kde sú nútené pracovné tábory, do ktorých sa ľudia dostali kvôli svojmu presvedčeniu, podobne ako za Stalina, alebo Gotvalda u nás? Taktiež nemožno vyvážať zbrane do krajín ako je Sudán, kde prebieha genocída kresťanov, a s ktorou práve Čína čulo obchoduje kvôli rope a brzdí v OSN, účinnú pomoc pre prenasledovaných.
Ježišove „budú vás prenasledovať, tak ako mňa prenasledovali“ stále platí, neberie to však zodpovednosť z našich pliec, aby sme sa účinne zastávali nespravodlivo trpiacich a častokrát zabíjaných bratov a sestier, ktorí okrem toho, že sa nechcú vzdať svojej viery, nič zlé neurobili. Ľahostajní nemôžeme ostať ani pri ostatných formách útlaku, ktorý vedie k masovej perzekúcii za názor a presvedčenie, ktoré nikomu neubližuje. Tak ako pomohlo kresťanom a disidentom u nás, keď sa zahraničie zaujímalo o náboženskú a ľudskú slobodu vôbec a nútilo režim, aby postupne zmierňoval prenasledovanie, tak je to teraz potrebné robiť z našej strany a nenechávať tieto skutočnosti bez dostatočnej pozornosti.
