
Ide o text Jn 14, 1-6, ktorý sa dnes číta pri katolíckych bohoslužbách: „Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“
To je úryvok z evanjelia, kde sa apoštol Tomáš pýta Ježiša na cestu, o ktorej hovoril, lebo neporozumel Ježišovým slovám. Tomáš je opäť ten, ktorý ide úprimne s kožou na trh, takisto ako v prípade, keď priznal svoju pochybnosti vo viere slovami: „Pokiaľ neuvidím, neuverím.“ Tomáš je tipom úprimného človeka, ktorý svoje otázky nekladie kvôli tomu, že chce druhého vytočiť, zmiasť, alebo ponížiť, ale kvôli tomu, aby sa skutočne dozvedel úprimnú odpoveď na svoju otázku.
A Ježiš mu jeho odvahu a zároveň dôveru opätuje, keď veľmi krátko a zrozumiteľne odpovedá: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“
Na Tomášovom príklade vidíme, že kladenie otázok má miesto aj v náboženstve a že toto miesto je veľmi dôležité. Je zlé, keď si niekto v náboženstve zvykne na skutočnosť, že rozdáva len odpovede, bez toho, aby mu boli kladené otázky a je potrebné priznať, že sa to niektorým stáva. Ak vznikne takéto prostredie v širšom rozmere, dokonca sa môže stať, že kladenie otázok sa začína považovať za provokáciu, čo potom zastrašuje tých, ktorí by ich chceli klásť a vedie ich to k alibizmu, čiže prispôsobeniu sa danej situácii a využívaniu výhod, ktoré z nej plynú.
Ježiš však ako vidíme podporuje slobodný, úprimný dialóg, z ktorého plynie veľké požehnanie pre toho, kto sa pýta otvorene a s cieľom počuť a prijať pravdivú odpoveď, ktorá pozitívne zasiahne do jeho života. Určite máme, nielen v náboženských spoločenstvách, ale aj v spoločnosti, stále deficity v praktizovaní úprimného dialógu, ktorý vedie k ozajstnému zlepšovaniu kvality nášho života.