Človek sa niekedy môže dostať do absurdnej situácie, v ktorej sa každý krok zdá byť neúspechom, akoby neexistovala možnosť dostať sa z bludného kruhu. Vtedy akoby naozaj neexistovalo dobré riešenie. O podobnej situácii hovorí prorok Izaiáš, ktorý nechce ísť späť, ale kráčať proti víchru neporozumenia a osobnej beznádeje: „Tvár som si zatvrdil sťa kremeň, svoj chrbát som nastavil tým, čo bili a svoje líca tým, čo trhali.“ V takejto situácii, kedy človek naozaj nemá kam ustúpiť a zachovanie ľudskosti sa navonok prejavuje v tom, že človek samého seba predhodí do pazúrov nenávidiacich, závidiacich a neschopných zdravého uvažovania a dobra. Izaiáš, ktorý písal svoju v knihu v ťažkom čase ohrozenia Izraela od svojich susedov, ale hlavne zvnútra neschopnosťou vládnucich, čo nakoniec skončilo pádom do Babylonského zajatia, musel viackrát urobiť tento krok do tmy, keď sa stretol s veľkým nepochopením, upadol do veľkej nemilosti u kráľov a často išiel aj proti všeobecnému presvedčeniu väčšiny. Ku sklonku babylonského zajatia, keď perský kráľ Kýros vrátil Židom slobodu títo začali uvažovať, či to nie je prisľúbený mesiáš. Izaiáš vtedy píše, že Mesiáš nebude bojovník, ale pokojný služobník, ktorý obnoví národ znútra a dá mu vnútornú slobodu, čo sa stretlo so všeobecným nepochopením.
Keď prichádza Ježiš tak nadväzuje na tieto Izaiášove proroctvá, pričom v ľude zostala stará predstava bojovníka so zbraňou za slobodu, ktorý strhne národ a bude ho neohrozene viesť proti jeho nepriateľom. Ježiš je tým, ktorý je pokorným služobníkom, ktorý však neuhne pred nenávisťou, nespravodlivosťou a z toho vyplývajúceho utrpenia. Ktorý vo veci zápasu o ľudskosť kráča do tmy a takýmto spôsobom v mukách, ranách a vysilení bojuje o vnútornú slobodu o dobro a dôstojnosť pre človeka.
Izaiáš píše: „Pán Boh mi pomáha preto nebudem zahanbený. Blízko je ten, čo mi dá za pravdu. Hľa, Pán Boh mi pomáha, ktože ma môže odsúdiť?“ Vnútorná sila týchto slov, ktorá však nevedie k fanatizmu, ktorý sa živí z nenávisti, ale k vnútornému prerodu v zápase o ľudskosť, nám hlavne na Ježišovom príklade dáva nádej, že aj my v tomto zápase nie sme sami. A to že ide o skutočný zápas, určite oveľa zložitejší ako zápas zbraňami, potvrdili mnohí mučeníci svedomia zápasiaci o ľudské práva v dejinách aj v súčasnosti.
