Kľúč od srdca mám, nač ta zloba,
chcem povedať Vám, to nie je tým, že je taká doba.
Koľko poznám viet, o láske, o kráse,
dnes tu lásky niet, vraj je to len suchý kvet.
Koľko poznám krásnych slov, bratia, národ, kraj,
zloba ako rys sa vydáva na lov, nechce aby
bol na svete raj.
Tak ako sa vlieva rieka do mora,
Slovensko je moja vlasť,
nech sa otvorí medzi nami závora,
a zrno mieru začne rásť.
Národy musia byť ako Svätoplukove prúty,
nemal by ich nikto rozdeliť,
kráľ tvorstva vie byť občas krutý,
a zbraňou človeka ako zviera zastreliť.
Dobré vlastnosti má každý v sebe,
musí ich len objaviť,
rád ich nájsť pomôžem aj tebe,
dobro nad zlom musí zvíťaziť.
Kľúč nenájdeš na chodníku, na ulici,
ak ho nájsť smieš,
nájdeš ho len v svojom srdci,
teraz to už vieš.