Tam, kde slnko krvou poliatu zem hreje,
tam, kde vlajka hrdinstva veje,
tam, kde žiť nebola slasť,
tam je to miesto, naša rusínska vlasť.
Tam sa pamätník väži, tam generál s chlapcami leží,
tam je cintorín v objatí aleje, tam sa ti z úcty srdce vyleje.
Tam, kde bojovníci mŕtví ležia v rad, tam kopce nedobytné sú sťa hrad,
tam, prírodne múzeum sa rozkladá, neznámych vojakov mená už nikto nehľadá.
Akým právom ich niekto zo sveta vymazal,
či azda niekto z nich niekomu prekážal?
Tam, človek ma pocit hĺbokej úcty ku každému,
k živému a či k padlému.
Tam každý mŕtvy vojak je hrdina, pokope ležia sťa jedná rodina.
Tam, kde pieseň slávy vo vetre zneje,
tam, kde vlajka hrdinstva veje,
tam, kde zjazvené stromy neprestavajú rásť,
tam je to miesto, naša poddukelská vlasť.
