Čo je to vlastne ten amalgám?
Je to zliatina ortuti s akýmkoľvek kovom. Na "plomby", teda výplne, používame dentálny amalgám, kde k ortuti primiešavame striebro, cín, meď, zinok a pod. Kovový prášok miešame k ortuti v takom pomere, že nezostáva voľná ortuť. Amalgám používame viac ako 150 rokov, vieme o ňom viac ako o ktoromkoľvek inom výplňovom materiále. Kedysi bol miešaný ručne a v prášku bolo viac cínu, čiže práca bola zaťažená rizikom manipulácie s otvorenou ortuťou. Výpary ortute sú veľmi toxické a pri vyliatí ortute je náročné ju odstrániť a zabrániť tak jej dlhodobému odparovaniu. Navyše cín dodával po rokoch korózie výplniam čiernu farbu a spôsobuje expanziu, čiže takto ošetrené zuby často praskajú. Použitie amalgámu je teda obmedzené aj tým, akú veľkú stratu zuba spôsobil kaz. Pri rozsiahlych stratách zubného tkaniva je rozumnejšie investovať do drahšej korunky, ktorá ochráni zub, než sa "ulakomiť" na amalgámovú dostavbu, ktorá v budúcnosti zub zlikviduje.

Je amalgámová výplň škodlivá? Prečo bude od 2018 zákaz použitia u detí, tehotných a kojacich žien ?
No ako sa to vezme.
Paradoxne najbezpečnejší je amalgám, keď už je v zube.
Riziko pri výrobe je najmä enviromentálne. V súčasnosti sa v ambulanciách mieša amalgám vo výrobcom pripravených kapsuliach s presným pomerom ortute a prášku, bezpečnosť personálu a pacienta pri manipulácii je maximálna. Riziko pri odvrtávaní by hrozilo, ak by lekár nepoužil chladenie. Pri prehriatí vrtákom by došlo k uvolneniu nebezpečných ortuťových výparov. To by však ani pacient, ani vrták nevydržali viac než pár sekúnd. Takisto všetok odpad z odvrtávania pred vstupom do kanalizácie prechádza zariadením, ktorý kovy zo splaškov vychytá, ale norma káže minimálne 95% účinnosť nie 100% http://www.iso.org/iso/iso_catalogue/catalogue_tc/catalogue_detail.htm?csnumber=42288. Takže riziká sú najmä enviromentálne z dlhodobej kumulácie ortuti vo vode.
Uvolňovanie amalgámu z výplní do organizmu je kontroverzná téma. Treba si uvedomiť, že z jednej 250g konzervy morského tuniaka dostaneme jednorazovo do tela väčšiu dávku ortuti, ako z kompletne zaplneného chrupu amalgámom za celý život (pozn.aut.: toto som si počítal v rámci jednej predskúškovej prokrastinácie, aby som mal sám pre seba prehľad o uvoľnovaní ortute z amalgámu, neviem k tomu uviesť zdroj). Nehovoriac o tom, že výskumy všade na svete nikdy nepotvrdili škodlivosť amalgámu, ak sa nebavíme o malom promile ľudí alergických na ortuť. Podotýkam, že alergií na ortuť je asi 40x menej, než alergií na živicu z bielych výplní. http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/14651858.CD005620.pub2/abstract
Prečo detí a tehotných? Na tehotných z etických dôvodov nikto robiť pokusy nebude. Ani na deťoch. O tom není žádná. Nebezpečenstvo preukázané nie je, ale rešpektujme, že poznanie je obmedzené a myslime preventívne.

Mimovládne organizácie zákaz amalgámu privítali..
Nevidel by som za tým žiadny skrytý motív. Ak nebudeme ortuť používať, a vytratí sa z priemyslu, tak bude prostredie menej zaťažené. Jasné. Sú za tým výrobcovia konkurenčných materiálov? To ťažko, každá veľká spoločnosť, ktorá vyrába dentálne materiály ma v portfóliu rovnako amalgámové aj kompozitné materiály, takže konflikt záujmov a lobing tu stráca motív.

Švédi a Nóri už amalgám nepoužívajú. Petíciu proti amalgámu podpísal aj Juncker.
Juncker, no dobre. V Nórsku zabojovalo združenie pacientov, kde pár presvedčených bolo dostatočne odhodlaných na to, aby presadili svoj menšinový názor, nezakladajúci sa na vedeckom výskume. http://www.miljodirektoratet.no/old/klif/publikasjoner/2946/ta2946.pdf Podobne vo Švédsku to išlo cez ministerstvo životného prostredia a nie zdravotníctvo. https://web.archive.org/web/20140924170254/http://www.government.se/sb/d/11459/a/118550 Ale bolo to správne? Vedecký výbor Európskej komisie sa v roku 2008 vyjadril: "nie je žiadny vedecký dôkaz o rizikách, alebo systémových nežiadúcich účinkoch a v súčasnosti používanie dentálneho amalgámu nepredstavuje riziko systémových ochorení." Plné znenie správy: http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committees/04_scenihr/docs/scenihr_o_016.pdf Zhrnutie: http://ec.europa.eu/health/scientific_committees/consultations/public_consultations/scher_cons_06_en A Američania, Briti, Íri a Francúzi naďalej odporúčajú amalgám ako spoľahlivý a bezpečný materiál. http://www.fda.gov/medicaldevices/productsandmedicalprocedures/dentalproducts/dentalamalgam/ucm171094.htm https://www.dentalhealth.org/uploads/download/resourcefiles/download_23_1_amalgam%20briefing.pdf http://www.dentist.ie/faqs/faqs.5983.html http://www.adf.asso.fr/en/presse/dossiers-de-presse-congres/dossiers-de-presse/file/57-les-amalgames-dentaires-sont-ils-toxiques
Na Slovensku sa amalgám stále používa v 71%..
A prečo nie? Obyčajne zub pri chybne zhotovenej amalgámovej výplni má lepšiu prognózu ako pri chybne zhotovenej bielej výplni. Amalgám totiž vďaka obsahu striebra zabraňuje rastu baktérií, teda zub nie je tak náchylný na tvorbu kazu pod výplňou. Ak zubár zanedbá dôkladné odstránenie kazu, tak amalgám túto chybu prikryje, za predpokladu, že neostalo príliš veľa pokazených tkanív. Ďalšia vec, medzera alebo špára medzi výplňovým materiálom a zubom, je veľmi rizikové miesto. Amalgám tvorí v ústnom prostredí sírne zlúčeniny, ktoré túto medzeru pečatia a materiál ako taký expanduje, čo je v zmysle uzatvárania špáry vhodné. Naproti tomu kompozitná živica pri tuhnutí kontrahuje, čiže pri chybnom nalepení na povrch zuba sa pri tuhnutí môže odtrhnúť a spôsobí vznik medzery medzi materiálom a zubom. To na bielej "plombe" pozorujeme ako tmavo sfarbený okraj. V medzere totiž prúdi tekutina a zanáša tam farbivo z potravy a mikroorganizmy.


Je teda amalgám lepší ako biele výplne?
Nie je. Kompozitná živica má podobné mechanické vlastnosti ako amalgám, je estetická, často na nerozoznanie od zuba, ale je náročná na spracovanie. Pri tvorení bielej "plomby" je niekoľko kľúčových momentov, ktoré ak zubár zanedbá, tak je výsledok horší ako zanedbaná amalgámová "plomba". V súčasnej situácii, keď je vekový priemer stomatologickej populácie v SR okolo 55 rokov, a väčšina zubárov "odrástla" na amalgámoch, dovolím si tvrdiť, že menšina zhotovuje bielu výplň podľa potrebných náležitostí. Za toto by som dostal od starších kolegov facku, ale je to žiaľ v mnohých prípadoch pravda. Čiže aj keď je správne zhotovená biela výplň lepšia ako amalgámová, zub je krajší a nie je náchylný na prasknutie, pri súčasných okolnostiach je asi lepšie, že niektorí zubári stále používajú väčšinovo amalgám.

Dlhodobé pôsobenie ortute na ľudský organizmus môže spôsobiť...
Áno, môže spôsobiť rôzne poškodenia a ochorenia. Ale nie je ortuť ako ortuť. Čistý sodík agresívne reaguje s vodou a plynný chlór trovil vojakov v prvej svetovej. Aj tak každý deň sodík a chlór konzumujeme, chlorid sodný, alebo kuchynská soľ je totiž práve zlúčenina nebezpečného sodíka a chlóru. Etylalkohol v malých množstvách má priaznivé a príjemné účinky na organizmus, metylalkohol je aj v malých množstvách prudký jed, rozdiel je v troch atómoch. Podobne, ortuť v amalgámovej výplni je bezpečná, nebezpečie vzniká pri kumulácii ortuťového odpadu vo vodách, v ktorom má stomatológia samozrejme svoj podiel. Čiže žiadna panika, tá tmavá "plomba" v ústach nepredstavuje bezprostredné riziko.

Pri odvrtávaní amalgámových výplní hrozí nebezpečenstvo vdýchnutia ortuťových výparov u pacienta i personálu...
Hrozí, ale iba ak vŕtame bez chladenia. Kto by to dobrovoľne robil? Trením diamantového vrtáku o amalgám vzniká teplo, ktoré je veľmi nepríjemné pre pacienta a vrták sa rýchlo opotrebuje. Kedysi sa však toľko nechladilo, používali sa skôr tvrdokovové frézy, než diamantové brúsiky. Ak nie ste výdatne oprskaní vodou pri ošetrení, treba spozornieť. Na kom by sa v prvom rade prejavilo poškodenie, keby to odvrtávanie naozaj škodilo? Na zubároch, správne. Nedokázalo sa, že by pravideľné odvrtávanie amalgámu predstavovalo pre stomatologický personál ani len malé riziko. http://www.cda-adc.ca/jcda/vol-72/issue-9/821.pdf

Chcú z nás len vytiahnuť peniaze?
Toto je na samostatný článok. Panuje predstava, že cena výplne sa určuje podľa ceny použitého materiálu. To by bolo sveta žiť, keby sa cena najnovšieho BMW odvíjala iba od ceny troch ton surovej ocele, plastu a kože. Čas, ktorý strávim zhotovením výplne, musí byť zaplatený tak, aby som pokryl náklady. To je jednoduché. Ten gram amalgámu, alebo kompozitnej živice je cenovo zanedbateľný oproti zhruba hodinovému času, ktorý na zhotovenie potrebujem. V zdravotníctve sú obrovské náklady a v infraštruktúre stomatologickej ambulancie to platí dvojnásobne. Drahé prístroje, nástroje, údržba, servis, nájom, energie, mzdy, spotrebný materiál, školenia, administratíva, apod. Toto určuje cenu času. A keď to chcem urobiť poctivo, tak pri tej výplni čas strávim. Pri amalgámovej síce o niečo menej ako pri bielej, ale nie o toľko menej, aby to bol významný finančný rozdiel. Ak niekto robí výplne rýchlo, je to vždy podozrivé, sem tam sa podarí jednoduchý kaz, ale vačšinou chce poctivá robota čas, tak ako všade inde. A čas sú peniaze. Čiže kto poctivo zhotovuje amalgámovú výplň, nemal by mať medzi ňou a kompozitnou významný cenový rozdiel! Výplň bez doplatku pacienta sa vzťahuje len na ručne miešaný amalgám, čo už dnes v SR asi robí len málokto. Akonáhle však zubár navrhne vymeniť amalgámovú výplň len kvôli nebezpečnej ortuti, tak je v ohrození najmä peňaženka.

Tak si to zhrňme
Amalgámová výplň je v súčasnosti bezpečná z hľadiska pôsobenia ortute na organizmus, aj z hľadiska manipulácie, prípravy, či prípadného odvrtávania. Ortuť z výplne síce prispieva k zvyšovaniu hladiny ortute v organizme, ale tie množstvá sú veľmi zanedbateľné a nebolo preukázané zdravotné riziko.
"Odfláknutá" amalgámová výplň je lepšia ako "odfláknutá" biela. Poctivá kompozitná výplň je však oveľa lepšia ako poctivá amalgámová. Amalgám lepšie bráni tvorbe kazu pod "plombou", na druhú stranu nie je estetický a hrozí pri ňom neskoršia prasklina zuba, nezriedka s fatálnym následkom pre zub. Kompozitná výplň je estetická, chráni zub pred prasklinou, ale keď sa nedodrží postup zhotovenia, skôr sa pod ňou tvorí kaz.
Čo s tým? Ak Váš zubár sleduje najnovšie postupy a uplatňuje ich v praxi, nebál by som sa kompozitných bielych výplní. Ak však nemáte istotu, že napreduje, môže byť voľba amalgámovej výplne tou lepšou. Je to zjednodušené a tak trochu diletantské, ale je to tak. Laik sa samozrejme nemá ako presvedčiť, či zubár pracuje tak ako by mal, preto odporúčam, nájdite si zubára, ktorému budete dôverovať a ktorý sa nebojí priznať si chybu, keď zlyhá. Chyby robíme všetci.

P.S.: Prečo sa výplni hovorí "plomba"? Kedysi sa do dier v zuboch ako výplňový materiál lialo roztavené olovo, po latinsky Plumbum...