reklama

Najsevernejšie mesto duchov na svete - Pyramiden

Pyramiden - najsevernejšie mesto na svete s priemerným počtom obyvateľov 4 a zároveň mesto, kde sa zastavil čas a sme sa vrátili v čase o 50 rokov dozadu. Pyramiden - mesto duchov a ľadových medveďov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Do mesta sa dá dostať len loďou. A tá nás už čaká v prístave. Po pristaní vystupujeme z lode, kde nás čaká sprievodca v maskáčových nohaviciach s puškou na ramene. Ideme objavovať mesto duchov. Sme na Špicbergoch, nad severnou 74 rovnobežkou.

Miestny sprievodca už čaká.
Miestny sprievodca už čaká. (zdroj: Martin Sipták)

Mesto Pyramiden je veľmi špecifické a osobité. Ak nerátam táboriská lovcov veľrýb, tak bolo založené v roku 1910 Švédmi. V roku 1927 ho predali Sovietskemu zväzu, ktorý v roku 1936 získal práva na ťažbu uhlia v oblasti. Dovtedy sa na Sovietsky zväz zabúdalo. Špicbergy, kde sa mesto nachádza, patria Nórsku, ale bola podpísaná dohoda, že nerastné bohatstvo patrí všetkým, ktorí dohodu podpíšu. Pretože Rusko malo svojich problémov dosť, všetky podmienky dohody splnilo až v 1936. Úlohou ťažby bola poverená štátna ťažobná spoločnosť Trust Arktikugol. Tá tu hneď začala s výstavbou mesta, ktorého obyvateľstvo malo v okolitých na uhlie bohatých horách ťažiť túto surovinu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Vitajte v meste Pyramiden.
Vitajte v meste Pyramiden. (zdroj: Martin Sipták)
Kosť z veľryby
Kosť z veľryby (zdroj: Martin Sipták)

Rozvoju bránili ekonomické problémy vtedajšieho Ruska a následne Druhá svetová vojna. Po vojne sa však všetko rozbehlo. Bolo postavené krásne modelové socialistické mesto s potrebným zázemím a službami.

Okolie prístavu nie je moc prívetivé.
Okolie prístavu nie je moc prívetivé. (zdroj: Martin Sipták)

Celému mestu dominuje Palác kultúry s kinom, divadelnou sálou, miestnosťami na rôzne záujmové i umelecké činnosti. Je tu knižnica aj veľká telocvičňa, a nájdete tu dokonca dokonca aj klavír. Celý palác je fascinujúce miesto. Aj na ňom sa už však podpisuje, žiaľ, zub času.

Telocvičňa v Paláci kultúry.
Telocvičňa v Paláci kultúry. (zdroj: Martin Sipták)
V Paláci kultúry sa vraciame v čase.
V Paláci kultúry sa vraciame v čase. (zdroj: Martin Sipták)
Podobných miestností je tu viac.
Podobných miestností je tu viac. (zdroj: Martin Sipták)
Tu ste mohli absolvovať hodinu klavíru.
Tu ste mohli absolvovať hodinu klavíru. (zdroj: Martin Sipták)
Učebňa hudobnej.
Učebňa hudobnej. (zdroj: Martin Sipták)
Študovňa.
Študovňa. (zdroj: Martin Sipták)
Premietačka v technickej miestnosti kinosály.
Premietačka v technickej miestnosti kinosály. (zdroj: Martin Sipták)
Podobných detailov je tu neúrekom.
Podobných detailov je tu neúrekom. (zdroj: Martin Sipták)
Bohužiaľ čas pracuje.
Bohužiaľ čas pracuje. (zdroj: Martin Sipták)
Je až neuveriteľné koľko zaujímavých veci tu zostalo.
Je až neuveriteľné koľko zaujímavých veci tu zostalo. (zdroj: Martin Sipták)

Keď sa pozrieme od Paláca kultúry smerom k moru, uvidíme Leninovu bustu, ktorá sa díva na promenádu, a na konci veľkú budovu – ubytovňu pre baníkov a personál. Dnes tam však našli svoj domov čajky. V diaľke vidno ľadovec Nordenskiöldbreen.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Leninova busta a v pozadí stena Paláca kultúry.
Leninova busta a v pozadí stena Paláca kultúry. (zdroj: Martin Sipták)
Pohľad na ubytovňu a v pozadí ľadovec Nordenskiöldbreen.
Pohľad na ubytovňu a v pozadí ľadovec Nordenskiöldbreen. (zdroj: Martin Sipták)

Okolo tejto promenády, za palácom je plaváreň, kúpele a veľké ihrisko. Starší ľudia z hlavného mesta Longyearbyen spomínajú, ako sa chodili do Pyramiden kúpať. Arktická krajina a bazén? No, čo chýbalo obyvateľom mesta?! Po bokoch sú rôzne budovy, ako základná škola, škôlka, nemocnica a, samozrejme, rodinné byty. Je tu aj veľká jedáleň. Obyvatelia nemali kuchynky, ale stravovali sa spoločne v jedálni. Bolo to opatrenie v zmysle kolektivizmu, ale aj spôsobu, psychiky života v náročných polárnych podmienkach – samota najmä tu prinášala často stavy depresie. Aj z praktického hľadiska, pretože mesto bolo izolované a bolo zásobovanie, najmä na začiatku, len počas letnej sezóny. V zime bolo more zamrznuté a nikto sa sem nedostal. Časom pribudli skleníky a neskôr aj heliport.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nemocnica.
Nemocnica. (zdroj: Martin Sipták)
Škola a škôlka.
Škola a škôlka.  (zdroj: Martin Sipták)
Detail vstupu do bývania pre rodiny s deťmi.
Detail vstupu do bývania pre rodiny s deťmi. (zdroj: Martin Sipták)
Robotnícka ubytovňa. Dnes ju okupujú čajky.
Robotnícka ubytovňa. Dnes ju okupujú čajky. (zdroj: Martin Sipták)
Do ubytovne sa bohužiaľ nedá vstúpiť.
Do ubytovne sa bohužiaľ nedá vstúpiť. (zdroj: Martin Sipták)

Čo je však unikátne, je trávnik. Trávnik, ktorý sa nachádza za polárnym kruhom. Bol dovezený z Ukrajiny a špeciálne upravený, aby vydržal miestne drsné prírodné podmienky. Myslím, že to, že tu je skoro 50 rokov, hovorí za všetko.

Tu začínajú bane.
Tu začínajú bane. (zdroj: Martin Sipták)

Ľudia, ktorí sem prichádzali za prácou, podpisovali zmluvy na 2 roky, ale radi si ich predlžovali, mali tu luxus a aj keď sa museli v niečom uskromniť (spoločná jedáleň, polroka tma), bolo o nich postarané naozaj nadštandardne. A navyše obyvatelia sa tu od polárnikov dostávali aj k západnému tovaru, alebo ho získavali z 50 km vzdialeného nórskeho Longyearbyen. A, samozrejme, aj Sovietsky zväz chcel pred Západom dokumentovať, ako sa má pracujúci ľud dobre. V čase najväčšieho rozkvetu bolo v meste viac ako 1000 obyvateľov, niektoré údaje hovoria okolo 1500 a odvážlivci tvrdia, že keď sa striedali turnusy bolo v meste aj 2000. Aj napriek veľkým ložiskám uhlia nebola ťažba nikdy ekonomická. Ťažko sa zabezpečoval najmä kontinuálny odvoz (polroka zima) uhlia, ale veľmi vysoké boli výrobné náklady. A tak vzniklo niekoľko mýtov a legiend, prečo tu vlastne mesto vzniklo, prečo bolo tak perfektne vybavené a tak dlho bolo funkčné. Prvou legendou-mýtom je, že mesto bolo postavené ako experiment (úspešný) v období, keď vrcholili vesmírne preteky a Sovietsky zväz mal ešte odvážne plány dobývať Mesiac. Podľa ďalšej legendy-mýtu Sovietsky zväz chcel mať mesto čo najbližšie k západným mocnostiam ... Údajné sa tu robili aj rôzne stretnutia a tajné obchody a dohody so západnými mocnosťami. Či je to pravda, nechám na posúdení každého z vás.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Tadiaľto sa chodilo do štôlni. Okolo sú rôzne budovy ako prezliekárne.
Tadiaľto sa chodilo do štôlni. Okolo sú rôzne budovy ako prezliekárne. (zdroj: Martin Sipták)

Faktom však je, že po rozpade Sovietskeho zväzu začalo mesto upadať a spoločnosť Trust Arktikugol začala postupne sťahovať svojich pracovníkov. Nakoniec ich tu zostalo 300. V roku 1998 narýchlo opustilo mesto 150 ľudí a zvyšných 150 si našlo miesto v neďalekom stále fungujúcom menšom Barentsburgi (o ňom niekedy nabudúce). Ľudia nechali všetko ako je a hlavne Palác kultúry si zachoval aj vybavenie.

Vrchol dopravnej cesty som bohužiaľ nevidel. Fakt je , že čierna farba je povrchové uhlie. Takto vedeli aj bez zložitých vrtov, že tu je veľa uhlia.
Vrchol dopravnej cesty som bohužiaľ nevidel. Fakt je , že čierna farba je povrchové uhlie. Takto vedeli aj bez zložitých vrtov, že tu je veľa uhlia. (zdroj: Martin Sipták)

Dnes po niekoľkých desaťročiach chátrania mesto opäť ožíva. V lete tu asi 30 ľudí vykonáva na budovách konzervačné práce. Rusko zrejme nechce nechať mesto napospas prírode. Hoci archeológovia na základe výskumu tvrdia, že by sa o najlepšiu konzerváciu postarala práve príroda - podľa odhadov aj o viac ako 500 rokov by niektoré budovy ešte stáli (Leninova busta určite). Ročne sem zavíta asi 1000 turistov. Je tu hotel (v bývalej druhej ubytovni pre hostí) s troma stálymi zamestnancami (dnes sa ich počet možno zväčšil). Hotel nájdete dokonca aj na internete, ale spojenie je problematické, odpovedajú len raz za týždeň, pretože signál je len z priľahlého kopca.

Priemyselne potrubie a za ním letisko/heliport.
Priemyselne potrubie a za ním letisko/heliport. (zdroj: Martin Sipták)
Úradná tabuľa.
Úradná tabuľa. (zdroj: Martin Sipták)

Mesto je veľmi zaujímavé najmä z hľadiska svojej polohy. Zaujímavé však môže byť aj pre našich susedov za bývalou železnou oponou, pretože sa naživo môžu stretnúť so vzorkami socialistickej architektúry, hoci trošku vylepšenými, ale v celej svojej paráde. My sme to však zažili a podobné budovy vidíme v našich mestách a obciach dodnes. Videl som len časť, ale stálo to za to. Ak sa niekedy dostanete na Špicbergy, toto mesto musíte určite zaradiť do svojho itineráru. Prekvapí vás mesto s infraštruktúrou, ktorú by ste tam, kde by ste hľadali len stany, nečakali. No a na záver ešte odpoviem na otázku, ktorá sa vám iste tlačí na jazyk. Prečo názov Pyramiden? No, lebo najvyšší kopec nad mestom naokolo vyzerá ako pyramída. Ja som tento kopec, bohužiaľ, nevidel, bolo zamračené...

Najnovšia vec v meste. Mapka mesta.
Najnovšia vec v meste. Mapka mesta. (zdroj: Martin Sipták)

Text: Martin Sipták a Dalimír Žiak. Korekcia: Dalimír Žiak. Fotografie: Martin Sipták 

Použitá fotografická technika: Fujifilm X-E1 + Fujinon XF 10-24mmF4 R OIS + Fujinon XF 18-55mmF2.8-4 R LM OIS + Fujinon XF 55-200mmF3.5-4.8 R LM OIS

Martin Sipták

Martin Sipták

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  40x

Som nadšeným fotografom a cestovateľom. Kedysi som sa nazýval turistom, teraz sa odvážim nazvať len "spoznávateľom". Pri potulkách sa snažím fotografovať, a tak zaznamenať krásu, momenty a dej okolo mňa. Fotografovanie je pre mňa obrovský relax a úplne som mu prepadol a je tomu už viac ako 15 rokov. Na svojom blogu sa budem snažiť priniesť vám ľahké príspevky, s väčším množstvom fotografií a menej slovíčkami, ktoré vám rozšíria obzory a urobia deň krajší. Zoznam autorových rubrík:  FotografovanieRecenziaZábavaCestovanieSkúsenostiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu