Keď som bol cez leto na výlete vo Viedni,okrem obdivovania historických pamiatok som sa zastavil i v jednomkníhkupectve a objavil tam knižku Arc de Triomphe, ktorú som si ajs radosťou kúpil. Rád čítam cudzojazyčné knihy simultánne so slovenským(českým) prekladom. Niekto hovorí, že tento systém nie je najvhodnejší priučení sa a zdokonaľovaní sa v cudzích rečiach, ale mne sa vcelkuosvedčil, pretože jedna vec je pochopiť text a druhá vedieť pochopenépreložiť do materinskej reči tak, aby to nevyznelo kostrbato a získaťschopnosť rýchlo nájsť k cudzojazyčnému slovu čo najpresnejší domáciekvivalent, a v tom tento systém čítania pomáha. Ostatne preto ajvznikli knihy typu „Edícia zrkadlo“, kde je na jednej strane cudzojazyčný texta na druhej preklad. Položením nemeckého originálu a českého prekladuvedľa seba som si takpovediac sám spravil „Edíciu zrkadlo“, ale zistil som, žezrkadlo je veľmi pokrivené – nejde o to, že preklad by bol voľný (to bybolo dokonca plusom, pretože najhoršia vec pri preklade je, keď je robenýotrocky), ale o to, že v ňom chýbajú celé pasáže.
Prvé prekvapenie bolo, keď veta:“Wahrscheinlicheine Russin, dachte er“ bola preložená ako: “Pravděpodobněbělogvardějka, pomyslel si“. Nemusí byť človek veľký nemčinár na to, abyvedel, že eine Russin znamená Ruska a nie Bělogvardějka. Oveľa väčšieprekvapenie prišlo v šiestej kapitole, kde nemecký emigrant Ravic sedí pristole s ruským emigrantom Morozovom a rozprávajú sa o ľuďoch,ktorí majú na svedomí prenasledovanie a smrť ich blízkych. Ravic sa totižpráve vrátil z kaviarne, z okna ktorej videl, ako cez ulicu prechádzaHaake, gestapák majúci na svedomí smrť jeho snúbenice. Kým sa z kaviarnedostal, aby ho mohol sledovať, ten mu v dave zmizol z očí a užho viac nestretol. Ravic bol napokon presvedčený, že sa mu to len zdaloa v skutočnosti videl niekoho, kto sa na Haakeho fyziognomickypodobá, ale že to samotný Haake nebol. Na základe tejto príhody sa odvíja niťrozhovoru týchto dvoch protagonistov románu – emigrantov. Citujemz originálu:
„Gespenster“, sagte Ravic. „Dachte, ichwäre drüber weg.“
„Das ist man nie. Ich habe das auchgehabt. Im Anfang hauptsächlich. In den ersten fünf, sech Jahren. Ichwarte noch auf drei in Russland. Es waren sieben. Vier sind gestorben. Zweidavon erschossen von der eigenen Partei. Ich warte jetzt schon seit überzwanzig Jahren. Seit 1917. Einer von den dreien, die noch leben, ist jetzt ansiebzig. Die anderen beiden um vierzig, fünfzig herum. Die werde ichhoffentlich noch kriegen. Es sind die für meinen Vater.“
Ravic sah Boris an. Er war ein Riese,aber über sechzig. „Du wirst siekriegen“, sagte er.
„Ja.“ Morosow öffnete und schloss diegrossen Hände. „Darauf warte ich. Lebe deshalb vorsichtiger. Trinke nicht mehrso oft. Vielleicht dauert es noch eine Zeit. Ich muss kräftig sein dann. Ichwill nicht schiessen und nich stechen. “
„Ich auch nicht.“
Sie sassen eine Zeitlang.
Český preklad je oveľa stručnejší: „Přízraky.Myslel jsem, že jsem z toho už venku,“ poznamenal Ravic. Chvíli seděli.
Človek opäť nemusí byť veľký nemčinár na to,aby vedel, že sa ťažko dá preložiť skoro štvrťstranový nemecký text dvomavetami. Dôvod, prečo sa to prekladateľke podarilo, bol, že pasáž začínajúcaslovom „Dass“ a končiaca „ich auch nicht“, je úplne vynechaná. Aby simohol utvoriť názor aj ten, kto nevie po nemecky, uvediem jej približný preklad:“Točlovek nie je nikdy. Tiež som to mal. Hlavne na začiatku. Prvých päť, šesťrokov. Ešte na troch čakám v Rusku. Boli siedmi. Štyria zomreli. Dvaja znich zastrelení vlastnou stranou. Už čakám vyše dvadsať rokov. Od 1917. Jedenz troch, čo žijú, je sedemdesiatnik. Ostatní dvaja majú okološtyridsiatky, päťdesiatky. Tých hádam ešte dostanem. Majú na svedomí môjhootca.“ Ravic sa pozrel na Borisa. Bol obor, ale mal už vyše šesťdesiat.„Dostaneš ich“, povedal. „Áno.“ Morozov otvoril a zavrel veľké dlane. „Nato čakám. Preto žijem obozretnejšie. Už nepijem tak často. Asi to ešte nejakýčas potrvá. Musím byť potom silný. Nechcem strieľať ani bodať.“ „Ja tiež nie.“
Pôvodný preklad bol spravený v roku1968 Zorkou Dostálovou-Dandovou. Vzhľadom na vtedajšiespoločensko-politické zriadenie a obsah danej pasáže, nie je ťažké pochopiť,prečo asi bola vynechaná. (Samozrejme, vynechané boli aj ďalšie pasážev neskorších kapitolách súvisiace s touto témou.). Zaujímavé však je,že kniha, ktorú som mal ja, vyšla v roku 2007 a v impresse pri„céčku“ označujúcom autorké práva na preklad boli uvedené dva roky: 1968, 2007.Zjavne však nejde o úpravu pôvodného prekladu z minulosti, ale leno jeho reprint.
Vzhľadom na to, že Remarque patrí medziobľúbených spisovateľov a je predpoklad, že Víťazný oblúk bude vydaný ajv ďalších reprintoch, rozhodol som sa napísať do vydavateľstva e-maila upozorniť ich na tento vážny nedostatok prekladu. Aj napriek tomu, žesom ho posielal už skoro pred dvoma mesiacmi (14.10.), odpoveď som doposiaľnedostal. Predpokladám, že z môjho zistenia si nikto z kompetentnýchpríliš ťažkú hlavu nerobil a keď výjde ďalší reprint Víťazného oblúka,opäť bude čitateľ o tieto (podľa môjho názoru z hľadiska Remarquovholíčenia osudov emigrantov pred neslobodou podstatné) časti diela ukrátený –zmení sa akurát len to, že k „céčku“ za napísom „Translation“ pribudnek roku 1968 a 2007 ďalší dátum. Rád by som sa mýlil.
Čitateľovi, ktorý ovláda nemčinu pretojednoznačne radím, aby si kúpil nemecký originál a vychutnal si totoúžasné dielo veľkého spisovateľa v čistej forme.
Poznámka: pre úplnosť informácie dopĺňamúdaje o knihách, ktoré som citoval, resp. posudzoval:
1. Remarque: Arc de Triomphe, KiWi 2007 (7.Auflage), ISBN 978-3-462-02723-5
2. Remarque: Vítězný oblouk, Euromedia Group2007, ISBN 978-80-249-0952-3
