Klasika v podobe bratislavskej Hlavnej stanice, kde sa stretám s brachom, ktorý prichádza ''o päť minút dvanásť'', vraj nejaké problémy s električkou (alebo s budíkom? :-) ) a už sa vezieme v príjemne vyhriatom vozni. Vonku je celkom kosa, teplomer vo vlaku ukazuje jeden stupeňnad nulou. Zakecáme sa a ni nevieme ako a už aj vystupujeme v Považskej Bystrici z vlaku so sladkým názvom Horlaky - Sedita, mňam.
A vlak odchádza...
V diaľke vidím zahmlený Veľký Manín, na ktorom som bol ešte dávno s kamarátom, pekné spomienky. Odtiaľto musíme ísť autobusom, takže sa po svojich presúvame na autobusovú stanicu. Máme ešte asi pol hodinku, tak využívame pohostinnosť miestnej krčmičky a dávame si jedno štartovné. Sympatická obsluhujúca dievčina je nejaká unudená, asi by ju bolo treba nejak rozveseliť (myslím to iba v dobrom :-) ). Dopíjame, odzdravujeme sa a už sme v autobuse smer obec Pružina. My ale vystupujeme na zastávke ''Slopná, rázcestie'' (317 m n. m., 9:30 hod.).
Zastávka ''Dolný Lieskov, rázcestie'' pri rázcestníku ''Slopná, rázcestie''.
Tu začína naša trasa spolu so zelenou značkou. Vystrojujeme sa a prechádzame obcou Slopná.
Kostolík v Slopnej.
Za ňou vychádzame na rozsiahle pastviny, kde úžasne vidieť kontrast medzi zasneženou a ešte zelenou časťou prírody.
Pár metrov od zimy.
Zrazu uvidíme niečo v tráve. Pri bližšom pohľade zisťujeme, že to je ohlodaná lebka ovce, niekto / niečo si tu pochutilo. No, ako sa hovorí: ''Proti gustu, žiaden dišputát.'' V tomto období treba byť obozretný, lebo domáci ''obyvatelia'' lesa sa zásobujú na zimu.
Nevhodné pre citlivé osoby a maloletých divákov.
Dnes nebudú výhľady, vrcholy sú ukryté v hmle, nevadí.
No dnes to na výhľady nevyzerá...
... aspoň takéto.
Prechádzame cez kopec a pod nami vidieť obec Podmalenica, náš prechodový bod. Pri ''vchode'' nás víta milý psík spokojne odpočívajúci na drevenom stole. Milý je dovtedy, pokým si ho nechcem cvaknúť na foťák. Veľmi sa mu to nepáči a na výstrahu začne ceriť svoje zubiská. Nebudem pokúšať šťastie a nenápadne ustúpim. Ale fotku, i keď rozmazanú, mám. :-)
Úsmev, prosím!
Človek ani netuší, akú krásu vie vytvoriť...
... vodovodným potrubím. :-)
Po zľadovatelej ceste prechádzame za dedinu, kde nás čaká ďalší smerovník, Podmalenica (450 m n. m., 10:40 hod.).
Tu nepomôžu ani zimné pneumatiky.
Nejak mi už od šiestej rána vyhladlo, no nemám si čo navyberať, tak sa ''zasycujem'' müsli tyčinkou, lepšie ako nič. Konečne vchádzame do lesa, už ma tá asfaltka omrzela, však si ju ešte užijeme, ako vždy na konci výletu. Snehu ešte nie je veľa, ide sa celkom dobre. Zdravíme sa s chlapíkom, ktorý je dnes jediný človek, ktorého tu dnes stretneme a to dokonca dvakrát. Na rozdiel od nás ide hore behom. Žeby som si aj ja zabehal? Hmmm, dnes nie, niekedy nabudúce. :-) Pokračujeme po lesnej ceste, ale z mapy vyplýva, že by sme z nej mali onedlho zísť a pokračovať prudšie hore po turistickom chodníku. Neklamala a vo výške 675 m n. m. (11:25 hod.) opúšťame pohodové stúpanie a nastupuje strmší terén.
Tak a ideme na to.
Ako som už pár krát napísal, na začiatku mi radšej vyhovuje prudšie stúpanie, ako ''vlečenie sa'' na vrchol. Prechádzame popri skalných útvaroch a pomalyčky, ale isto vchádzame do hmly, ktorá navodzuje tajomnú atmosféru zazimujúcej sa prírody. To mám rád...
Tu hore už je pravá zima.
Kto si to tu na nás brúsi drápy?
Snehu pribúda, no nie je to nič hrozné. Oproti tam dole zelenajúcej sa krajine je to parádny rozdiel. Pri rázcestníku ''Malenica'' (860 m n. m., 11:55 hod.) pokračujeme na náš cieľový bod. Malo by to byť ešte asi pätnásť minút. Ako som predtým napísal, bežca, ktorého sme stretli dole, stretneme dnes dva krát. A opäť sa s ním zdravíme keď schádza z vrcholu. Dávame sa do reči a dozvedáme sa, že je v nejakom bežeckom klube, ale že sa nemohol zúčastniť súťaže, tak si urobil náhradný program. Posledné stúpanie a vychádzame na Ostrú Malenicu (909 m n. m., 12:10 hod.).
Kríž na vrchole.
Je to turistami menej navštevovaný vrch, ale v dávnejších časoch sem často chodili uznávaní botanici a lekári, ako napríklad Jozef Ľudovít Holuby, Anton Rochel alebo Karol Jozef Brančík. Už dole bolo vidieť, že dnes nebudú výhľady, napríklad na Kľak alebo Strážov, čomu napovedal aj názov článku, lebo je tu hmla hustá ako mlieko, ale nejak to prežijeme. Je čas obeda, s brachom sa delím o domácu pizzu. Aj studená chutí super, ale to bude asi tým hladom.
Vrcholové foto nesmie chýbať. Vďaka ti samospúšť...
Ešte doma som si pozeral, že by sa tu mala niekde nachádza keška (pre neznalých je tu info → klik), tak sa ju idem s pomocou GPS-ky pokúsiť nájsť. Po pár minútach ju úspešne nachádzam.
Kde len tá keška môže byť?
Je dobrým zvykom niečo tam nechať a samozrejme si aj niečo zobrať. Padne mi do oka ''zlatý'' otvárak, len čo by som tam nechal ja? Hrabem sa v peňaženke a ako dobrý nápad sa mi zdá byť rôzne využiteľný kondóm. Keď už nie inak, ako vodný vak to je v pohode, no nie? :-)
Kondóm, otvárak a handsfree. Núdzová výbava do prírody... :-)
Kešku dávam do pôvodného stavu, robím ešte nejaké fotky zahmleného okolia a balíme sa na pokračovanie našej cesty. Schádzame tou istou trasou na Malenicu (860 m n. m., 12:55 hod.) a odbočujeme doľava zelenou značkou.
Usmievajúca sa značka vám hneď zlepší náladu.
V snehu vidieť stopy nejakého milého zvieraťa, ktoré išlo stále po turistickej značke, takže stačí keď ideme po nich.
Niekto tu išiel pred nami.
Pohodová cestička...
Nejakú dobu sa ide po hrebeni, takže klasicky to čo nastúpame, opäť zostúpame, a tak sa to pár krát za sebou opakuje. Z lesa vychádzame opäť na pastvinu, ale je taká hmla, že nevieme určiť kadiaľ ide značka.
No a teraz buďte múdri! Kadiaľ?
Nechce sa mi tu blúdiť, tak vyťahujem GPS-ku a pozerám, kde to vlastne sme. Navedie nás na správny smer a môžeme pokračovať ďalej. Brachovi sa začal rozpadávať návlek a ešte k tomu ho niečo tlačí v topánke. Ja túto ''servisnú'' prestávku využívam na občerstvenie a vychutnávam si karamelovú Milku, odporúčam ju aj vám (toto je neplatená reklama :-) ).
Trošku sa nám vyjasnilo.
Pod nami sa z hmly vynára obec Mojtín, kde je možnosť ukončiť výlet, ale mi chceme pokračovať až do Tŕstia, čo by malo byť ešte tak na dve hodinky.
Mojtín ako na dlani.
Nebránil by som sa tomu vlastniť jednu takúto chatu.
Pri autobusovej zastávke (650 m n. m., 14:55 hod.) sa odpájame zo zelenej a pokračujeme doľava po modrej.
''Zlodej'' a za bieleho dňa!
Ideme po zasneženej lesnej ceste a prichádzame ku smerovníku ukazujúcemu na cestičku vedúcu k jaskyni sv. Jozefa, známou aj pod názvom Mojtínska jaskyňa. Odbočujeme z trasy a ideme úzkym chodníčkom. Po pravej strane uvidím malú jaskyňu (to ešte nie je ona), ale chcem sa ísť pozrieť aj tam. Chýba tu rebrík, respektíve tu z neho zostala asi štvrtina, ale podarí sa mi aj bez neho vyliezť hore.
No super, dnes si aj zaleziem.
Nie je tu dokopy nič, ale ako úkryt pri nepriazni počasia alebo turistovi chtivému prespať niekde v prírode by sa možno hodila. Schádzam späť dole na chodník a pri pohľade na hodinky zisťujem, že čas už nejak veľmi postúpil. Chceme stihnúť skorší autobus, tak sa rozhodujeme, že zbehneme dole a napojíme sa späť na modrú značku.
Už sa pôjde iba dole.
Keď vás netlačí čas, iste vám, keď ste už tu, odporúčam navštíviť Mojtínsku jaskyňu. Je to jediná jaskyňa na Slovensku slúžiaca ako kostol. Dal ju vysvätiť pružinský farár Štefan Závodník, keďže ešte v polovici 19. storočia nemala dedinka Mojtín vlastný kostol a chcel to veriacim nejak uľahčiť, aby nemuseli chodiť do dve hodiny vzdialenej Pružiny. Ako spomienka na kostol, v ktorom sa konávali bohoslužby, v nej je socha sv. Jozefa, patróna robotníkov.
Svätý Jozef v Mojtínskej jaskyni. (foto: velkaepocha.sk)
Po štvrť hodinke sa pri odpočinkovom mieste s dreveným rázcestníkom pripájame na cestu.
Nech sa páči, posaďte sa.
Klasika na záver skoro každého nášho výletu v podobe asfaltky nemôže chýbať.
''Konečne'' asfaltka!
Pomalyčky sa začína stmievať, ale keby niečo mám čelovku. Prechádzame popri ''Jaseňová'' (442 m n. m., 15:50 hod.) až k rázcestníku s názvom ''Riedka'' (400 m n. m., 16:15 hod.), kde naša trasa pokračuje po zelenej. Celý dnešný výlet pozorujem, že bracho je nejaký tichý, čo inokedy nie je ani zďaleka. ''Hádžeme'' reč o živote ako takom a o ''polenách'', ktoré nám občas hádže pod nohy, človek sa niekedy potrebuje niekomu ''vykecať'' a aj na to tu je brat, s ktorým si super rozumiem.
Ani nevieme, ako rýchlo nám ubieha cesta. Asfaltka, ktorú na konci výletov beriem ako nutné zlo teraz ani nevnímam. Už za tmy prichádzame do Tŕstia (325 m n. m., 16:50 hod.), kde ešte chvíľku čakáme na autobus do Púchova. Vystupujeme na železničnej stanici a rad ľudí kupujúcich si lístok na vlak ma utvrdzuje v nákupe miestenky, jednoducho sa mi nechce stáť až do Bratislavy, tak si priplácame. Očakávania boli správne, a tak neradi, ale s pocitom možnosti sedieť, slušne ''vyhadzujeme'' dve sympatické slečny z kupé. I keď výlet nebol náročný spánkový deficit z predošlého dňa ma premáha, zaspávam s príjemne znejúcou hudbou v slúchadlách a vezieme sa späť do našej rodnej Bratislavy.
Hlavné trasové body:
1. Slopná (317 m n. m., 9:30 hod.)
2. OSTRÁ MALENICA (909 m n. m., 12:10 hod.)
3. Mojtín (650 m n. m., 14:55 hod.)
4. Tŕstie (325 m n. m., 16:50 hod.)
Info:
*vrch: Ostrá Malenica, 909 m n. m.
*miesto: Slovensko, Strážovské vrchy
*dátum: 15.12.2013
*typ turistiky: pešia
*kto išiel: Maťo Slama, Peťo Slama
*trasa:
Slopná (317 m n. m., zelená zn.) -> Podmalenica (450 m n. m., zelená zn.) -> Malenica (860 m n. m., zelená zn.) -> OSTRÁ MALENICA (909 m n. m., zelená zn.) -> Malenica (860 m n. m., zelená zn.) -> Mojtín (650 m n. m., modrá zn.) -> Jaseňová (442 m n. m., modrá zn.) -> Riedke (400 m n. m., modrá zn.) -> Tŕstie (325 m n. m., ---)
*dĺžka trasy:
Slopná -> Ostrá Malenica: 8,7 km
Ostrá Malenica -> Tŕstie: 13,8 km
spolu: 22,5 km
*čas (z toho prestávky):
Slopná -> Ostrá Malenica: 2:40 hod. (10 min.)
Ostrá Malenica -> Tŕstie: 4:40 hod. (50 min.)
spolu: 7:20 hod. (60 min.)
*prevýšenie // priemerná rýchlosť stúpania a klesania:
Slopná -> Ostrá Malenica: +712 m / -120 m // +420 m/h / -300 m/h
Ostrá Malenica -> Tŕstie: +244 m / -828 m // ---
spolu: +956 m / -948 m // +420 m/h / -420 m/h
*vrchol: drevený kríž s vrcholovou knižkou, vrchol je zalesnený, preto je výhľad obmedzený
*min. a max. nadmorská výška:
217 m n. m. (Slopná) / 909 m n. m. (Ostrá Malenica)
*občerstvenie a voda: pohostinstvá v obciach, cez ktoré trasa prechádza
*východ a západ slnka: 7:38 hod. / 15:47 hod.
*počasie: 0 až 3 °C, oblačno, hmlisto, bezvetrie
*lavínový stupeň: 1.
*doprava:
Tam: Bratislava, Hl. stanica (ŽSR) -> Považská Bystrica (BUS) -> Slopná
Späť: Tŕstie (BUS) -> Púchov (ŽSR) -> Bratislava, Hl. stanica (celková cena cestovného do 20 Eur)
*obtiažnosť: vhodné pre turistu s aspoň priemernou kondíciou, prudšie stúpania a dĺžka trasy
*mapa: Strážovské vrchy · Trenčianske Teplice (VKÚ Harmanec, č. 119, 1:50 000)
*užitočné internet. stránky: wunderground.com, shmu.sk (počasie), laviny.sk (info o lavínovom nebezpečenstve), turistickamapa.sk (turistická mapa), cp.sk (cestovné poriadky), map24.com (automapa), geocaching.sk (info o geocaching-u)
*merania: prevýšenie, rýchlosť stúpania/klesania, čas (Tissot T-Touch Expert); vzdialenosť (turistickamapa.sk)
Text / foto: Martin Slama (sharz), velkaepocha.sk
Zdroj informácií: internet, wikipedia.sk
