Škoda však, že na túto dominantu obce návštevníka neupozorní žiadna značka, ani pútač, dokonca aj trafiť na ňu je malý navigačný problém. Objavil som ju úplnou náhodou, keď sa mi pri fotografovaní kostola priplietol do hľadáčika aparátu objekt pripomínajúci ihličnatý strom nenápadne sa týčiaci na neďalekom vŕšku Oblaz. Ako neskôr zistím, Terchová tu v spoločnom projekte s českou obcou Třanovice preinvestovala takmer 400 tisíc eur z pokladne únie, len pravdepodobne na informačnú tabuľu, či aspoň na smerovú za pár drobných, ktorá by každého prichádzajúceho alebo prechádzajúceho ťukla do širáku, sa zrejme na miestnom úrade ešte len sporí. Ak sa mýlim, buď mi odpustené. Ešteže sa všetko dôležité dozvedám v spoločenskom centre obce – v supermarkete Lidl. Kúsok za ním je nová požiarna zbrojnica, kde hasiči usilovne pucujú novú červenú tatrovku pridelenú v rámci nedávnych ministerských predvolebných kortešačiek. Za ňou je doľava malý mostík cez potok s namaľovanou modrou turistickou značkou na zábradlí, ktorá je ale bez mapy len tušením presnej trasy, a potom už len novovybudovaným esovito zatočeným chodníčkom stúpam s hlasným funením k rozhľadni. Asi by sa dalo trafiť aj bez navádzania hlavnou vežou so sídlom v miestnych potravinách, pretože medzi riedke stromy vidno mohutnú stavbu celkom dobre. V lete, keď pribudne zelenej, to môže byť, najmä pre neznalého, o čosi horšie.
K tridsať metrov vysokej rozhľadni to trvá úsporným tempom dvadsaťpäť minút aj budúcej mamičke či menej agilnému dôchodcovi. Ak s nimi ale v budúcnosti obec počíta, bude musieť ešte z kešene zatiahnuť pár lavičiek, ktoré by pomohli človeku na chvíľu si odfúknuť, no určite by priestor aj vhodne architektonicky doplnili. Ja potrebujem na pristátie aj s pozorným čítaním desiatich pekne zostavených náučno - populárnych tabúľ o faune a flóre Malej Fatry, ktoré lemujú výstupový chodník, necelých pätnásť minút. Už pri samotnom výstupe na kopec sa dá tušiť, že miesto, kde kedysi stála filmová šibenica režiséra Paľa Bielika v jeho slávnom filme o zbojníkovi z Terchovej, ponúkne nádherné výhľady všetkými smermi. Zároveň mi napadá, či tak trochu nebol autor diela inšpirovaný aj touto historickou udalosťou, ktorú si však požičal pozabúčky od Liptovského Mikuláša, hoci v iných pohľadoch vidím napríklad motív šindľovej strechy typickej slovenskej drevenice, alebo, ako predtým zdola od kostola, symbol prírody - strom.
Na vrchol rozhľadne Terchovské srdce, ktorej meno i podobu navrhol ľudový architekt Alojz Mucha, vedie 85 oceľových schodov. Z úplného vrchu potom smerom na juh vidieť Veľký a Malý Rozsutec, celú dedinu ako na dlani spolu s kostolom Sv. Metoda a Cyrila, dosť gýčovitú, avšak už neodmysliteľnú veľkú skulptúru strieborného Jánošíka a za ňou vstup do Vrátnej doliny v pozadí s hlavným mohutným hrebeňom Malej Fatry. Západne ďalej miniatúry obcí prepletené riečkou Varínkou a hlavným cestným ťahom, ktorý končí pripojením sa na diaľnicu v neďalekej Žiline. Na chrbát mi dýcha od severu Kysucká vrchovina, polia, políčka, kopce a kopčeky. Chýba tu však mapa alebo aspoň fotografie s popisom končiarov, dolín, možno pozoruhodností dole v obci a v jej okolí. Vari časom pribudnú. Núkajúci sa triéder a la Eiffelovka alebo Hradčany za päťdesiat centíkov za odmeraný jeden kuk je na slovenské pomery už úplná ilúzia.
Celý priestor pôsobí stále priveľmi stavebne. Srdcu trochu chýba srdce. A pozitívna energia. Tú však dajú miestu i tomuto nepochybne veľmi zaujímavému projektu hlavne ľudia a tí sem cestu zatiaľ len hľadajú. Pre počasie, pre ročné obdobie, pre možno ešte len na papieri plánovanú zónu oddychu s nutnou výsadbou zelene a drevín a s dobudovaním pre takéto atraktívne miesto nutnej infraštruktúry. A azda aj pre určite dosť podcenenú reklamu zo strany človeka a jeho tímu, ktorý má v názve svojho povolania slovo „starať sa“. Držím palce, aby sa to celé raz podarilo. Terchovské srdce by naozaj malo začať búšiť tým najsprávnejším rytmom. Zaslúži si to ono, oni i my.
fotografie: autor, www.turistika.cz, www.csfd.cz
