Martin Špaček
Chorvátsko? Báť sa?
Návod na bezpečnú dovolenku v zahraničí v tomto covid čase neexistuje. Slovenské more však dáva istú šancu prežiť ju bezpečne. A možno bezpečnejšie ako doma.
Mám ešte málo rokov na to, aby sa z môjho optimizmu stal pesimizmus. A dosť na to, aby som vedel, že sa tak asi stane. Povolaním pôvodne učiteľ, aktuálne úradník. Mojou srdcovou záležitosťou, koníčkom a niekedy aj čiernou morou je volejbal, ktorý som hrával i trénoval. A (dočasne) opustil. Odpusť! Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Návod na bezpečnú dovolenku v zahraničí v tomto covid čase neexistuje. Slovenské more však dáva istú šancu prežiť ju bezpečne. A možno bezpečnejšie ako doma.
Od začiatku roka už ide do tuhého. Od septembra ešte prituhne. Toľko nový zákon. Iluzionisti Róbert, Andrej a Béla vymysleli a schválili v bielej budove na hradnom kopci blbosť non plus ultra.
Požiar nákupného centra v sibírskom Kemerove v nedeľu nie je len agentúrnou správou z neznámeho miesta vzdialeného stovky kilometrov. Zrejme si neuvedomujeme, ako bezprostredne sa nás môže týkať.
Už ani sám dobre neviem, prečo ma zaujalo ošarpané zborenisko, hŕba sotva pokope držiaceho kamenia, ktoré som na pol oka zahliadol z uháňajúceho auta na okraji turčianskej obce Necpaly.
Terchovú mám rád. Jej pozitívny prerod z „vesničky střediskovej“ na pravé turistické centrum sledujem už roky. Ku všetkým známym atrakciám v rodisku Juraja Jánošíka pribudla koncom minulého roka nová. Rozhľadňa Terchovské srdce.
12.marca 1991 vláda Slovenskej republiky, Bratislavské automobilové závody (BAZ) a koncern Volkswagen podpisujú základnú dohodu o podnikateľskom zámere a vytvorení novej spoločnosti – Volkswagen Slovakia.
Mám jednu pevnú zásadu a roky ju dodržujem: nedostávať pokuty. Motív je celkom jednoduchý. Tento štát pre mňa skoro nič nerobí, skoro nič mi nedá a sústavne šklbe zo mňa perie.
Takúto prezývku dostala v polovici 60-tych rokov od pilotov nemeckých vzdušných síl supermoderná bojová stíhačka americkej konštrukcie Lockheed F-104 Starfighter.
Prvý novembrový víkend láme v Nemecku teplotné rekordy. A tak si zasa ja, na revanš, lámem hlavu nad svojim nedeľným programom mimo domova. Múzeí, zámkov a hradov mám už totiž za posledné dva mesiace pobytu v zahraničí plné zuby.
Pri jednom z mojich víkendových výletov po peknom a priam pitoresknom okolí turisticky inak inertného dolnosaského Wolfsburgu ma zaujal pri ceste malý a nenápadný, vetrom ošľahaný bilbórdik.
Pôvodný plán pre studenú a veternú októbrovú nedeľu bolo vykúrené „kulturhistorisches Museum“ v centre tohto dnes málo nápadného východonemeckého mesta na rieke Labe.
Sme klasická slovenská rodinka. Letnú dovolenku trávime v Chorvátsku. Radi a pravidelne. Nebolo to inak ani tento rok a na sedem dní sme emigrovali z prehriatej Bratislavy a chladili sa v slovenskom mori na peknom ostrove Krk.
Blíži sa čas vysvedčení, čas na jednej strane zbytočných sĺz, strachu, nervozity a hnevu, či naopak ešte zbytočnejších drahých darov, darčekov a nechutného kupovania si úspešnosti vlastného potomstva.
Prečo človek začne behať, behá a beh sa stane jeho životnou filozofiou, tomu som dlho nerozumel, no nakoniec sám zažil a v podstate tomuto bolestnému koníčku tesne pred štyridsiatkou celkom prepadol.
Som z generácie, ktorú v škole nakŕmili dejinami druhej svetovej vojny, aby na to celý život nezabudla. Nezabudla veru a keď sa mi po toľkých rokoch naskytla možnosť dostať sa na kraj republiky, bol som plný očakávaní a plánov.