Ale deti ho aj tak mali najradšej. Jeho vrecká boli vždy plné sladkých cukríkov. Keď prechádzal dedinou, bolo to ako keby prišiel zmrzlinár. Nečudo, že ho všade volali za krstného otca. Ja som sa len potom ako malý chlapec čudoval, prečo ho pol dediny zdraví „dobrý deň.... krstný".
Keď sa počas druhej svetovej vojny blížil front a do dediny mali prísť Nemci, pre istotu sa ešte s niekoľkými chlapmi skryli v stodole. V slame prežili niekoľko dní. Ženy im tam nosili chlieb, slaninu a pálenku. Veru by nedbali, aby vojna trvala aj niekoľko mesiacov. Ale už po pár dňoch ich odhalil pes a bolo po hodoch. Našťastie krčmára potrebovali aj Nemci. Tí sa len rehotali, keď ich potom po jednom vyvádzali zo stodoly, so slamou vo vlasoch a s ústami mastnými od domácej slaniny.
Cukríky mal dedo vždy aj pre mňa. Už nebol krčmár, ale skupinár na družstve. Ale ľudí bolo u nich doma stále toľko, ako kedysi v krčme. Babka len nalievala a potichu sa mračila z pod šatky stiahnutej až doprostred čela. Ja som vtedy najradšej ležal na posteli a dedko ma pošteklil na chodidle vždy, keď prechádzal okolo mňa. Potom som vybehol na dvor a vyliezol na starú slivku pri stodole. Jedol som slivky, z ktorých dedo nestihol napáliť slivovicu a pozoroval svet, ktorý z tohto stromu akosi zvláštne „ retiazkoval" .....
Dedo do svojej osemdesiatky vyzeral aspoň o dvadsať rokov mladšie. Všetci o ňom hovorili, že sa „drží". Zlomila ho až havária, keď nastúpil do auta k susedovi, čo mal vypité. Táto chyba poznačila celý jeho ďalší život. Za pár minút ho tých dvadsať rokov dobehlo.....
Po niekoľkých mesiacoch v nemocnici sa už domov nevrátil. Babka už bola aj tak niekoľko rokov mŕtva, slivka dávno vyrúbaná a stodola bez slamy. Striedavo býval u nás a u maminých dvoch sestier. Najradšej sedával pri okne a celý deň dokázal pozerať na ulicu. Keď som sa ho opýtal, čo je tam nové, len pokrčil plecami a odvetil..... „ veď sa sám pozri".
Dožil sa napokon krásnych deväťdesiat rokov. Na jeho pohreb prišla skoro celá dedina. Aj tí, ktorých už on v posledných rokoch na ulici ani nespoznával. Prišli všetci, aj keď vedeli, že v jeho vreckách už nenájdu žiadne sladké cukríky....
