" Pohodaaaaaa....."
Žiadne celodenné sobotné upratovanie, žiadna nervózne pobehujúca " upratovačka " s prachovkou po byte, žiadne obrovské kopy prádla. Manželka s druhou dcérou štyristo kilometrov ďaleko a prísľub pokojného víkendu veľmi blízko.....
" Spím s tebou, dobre ?".....oznamuje mi dcéra len tak mimochodom, kráčajúc večer do spálne so svojim vankúšom a niekoľkými plyšovými zvieratkami. " Aby si sa v noci nebál "......spiklenecky na mňa žmurká.
" Tatiiii......poď prosím ku mne....nemôžem zaspať....a ani zvieratká."
Vstávam od televízora a ľahám si k nej........len na chvíľu.
Ráno sa prebúdzam s jej rukou na chrbáte. Tak si ma vždy poisťuje, aby som od nej pri uspávaní neodišiel naspäť k televízoru.....
" Raňajkyyyyy...." kričím z kuchyne a kladiem párky na taniere. " Prichystal si aj pre nich ?".....rukou ukáže dcéra na plyšáky a ukladá ich na voľné stoličky.
Po rýchlom nákupe som ešte o niečo rýchlejšie povysával byt. Veď za tie dva dni sa aj tak opäť našpiní.....
Tak a začína odpočinok. Zvalil som sa do kresla a zapol televízor. Nech mám pričom driemať. Niet nad poobedňajší spánok. V tom sa mi zazdalo, že už snívam. Do izby vošla dcérka s oblečenou zásterou a prachovkou v ruke. Začala utierať a leštiť nábytok. Potom zozbierala prádlo z držiaka a uložila ho na kopu.
" No nič.....večer počas filmu ho začnem žehliť " .......vyhodnotila napokon situáciu.
Keď som sa asi o polhodinku prebudil bol som prikrytý dekou a sám. Nakukol som do detskej izby. Sedela ticho za stolom a robila si úlohy. Len sa na mňa usmiala a pokračovala ďalej v písaní.....
Moje dievčatko.....moje modré z neba.
Foto: natortu.sk
