Zdôvodniť sa dá naozaj všetko. A najľahšie sa to zdôvodňuje sebe samému. Či však tieto dôvody akceptuje aj široká verejnosť zrejme nikoho veľmi netrápi. Ak aj pripustíme, že ide naozaj len o tie oficiálne, neustále sa zvyšujúcim zadlžovaním počnúc a znižujúcou sa kvalitou vysielania končiac, aj tak si toto závažné rozhodnutie zaslúži širokú odbornú diskusiu. Ktorá možno prinesie aj iné východiská ako je toto radikálne a na môj vkus dosť drastické riešenie. Stále si totiž myslím, že rúbať les, kvôli jednému stromu, je trochu nezmyselné.
Viem si dosť dobre predstaviť ako súčasnú vládu irituje nemožnosť odstaviť z vedenia televízie a rozhlasu, im nepohodlných ľudí. Chápem, žeby chceli mať tieto inštitúcie pod kontrolou. Doba sa síce zmenila, ale ľudia sú stále rovnakí. Aj moc chutí stále rovnako. Rozumiem aj ministrovi kultúry, ktorý sa po niekoľkoročnom pobyte v súkromných televíziach podieľa na postupnej likvidácii jediného verejnoprávneho média / rozumej konkurencii /. Takisto už teraz začínam rozumieť odchodu Václava Miku z postu riaditeľa Markízy, keďže sa o ňom hovorí ako o najvážnejšom konkurentovi na post šéfa novej televízno-rozhlasovej hydry. Podstatne menej však už rozumiem tej bohorovnosti a ignorácii s akou to robia. Moc je už však raz taká.
Život je zmena. Jeho súčasťou sú aj príchody a odchody. Za Štefanom Nižňanským a Miloslavou Zemkovou mi smutno nebude, lebo oni sa v živote určite nestratia. Bude mi však, aj napriek všetkým výhradám, smutno za "starou" STV. Za jej pridanou hodnotou a akousi pôvabnou starosvetskosťou, ktorú komerčné televízie nikdy nebudú mať.
Neviem. Možno sa napokon nič mimoriadne nestane. Možno si v pohode zvykneme na hamburgery a colu v podaní súkromných televízii. Možno nám naozaj bude stačiť latka vkusu nasadená Mojsejovcami a Smotánkou. Zvykneme si určite aj na to, že o dianí na Slovensku nás budú zrejme informovať na tlačových konferenciách Ministerstva kultúry, alebo rovno Úradu vlády.
Informácie sa predsa napokon dajú odovzdávať aj kresbami na stenách jaskýň. V dobe kamennej to vraj bola veľmi osvedčená metóda a veľa nám o vtedajšej spoločnosti povedala. Čo si však na základe terajších odkazov na stenách jaskýň pomyslia o tejto dobe naši potomkovia, to sa ani pri najsilnejšej fantázii neodvážim odhadnúť.
