Asi to už teraz nie je podstatné, či pri voľbe nového pápeža viac zaúradovalo vnuknutie zhora, alebo lobbing, ktorý neobišiel ani Vatikán. Faktom je, že na Petrov stolec tentoraz zasadol František.
Chudobná cirkev pre chudobných je ušľachtilá myšlienka. Vracia ju do čias, kedy sa to podstatné odohrávalo v maštali a nie v zlatom paláci.
František v minulosti umýval nohy narkomanom. Pochopil, že nie je viac ako oni.
Ako pápež sa rozpráva na ulici s obyčajnými ľuďmi a želá im dobrú chuť k nedeľnému obedu. A tí mu nebozkajú ruku kľačiac na kolenách, ale priateľsky ho potľapkávajú po pleci.
Boh je totiž náš priateľ a nie sudca, ako sa to stáročia snažia vtláčať veriacim do hláv.
Verím, že sú mnohí zhrození. Tí, čo doteraz žili v nadutosti a pýche vo falošnej predstave, že sú tlmočníci myšlienok Boha tu na zemi.
Ktorí nedovolili iným o nich pochybovať a trestali za hľadanie pravdy.
Každý strach však raz skončí. Na každú tmu existuje svetlo.
Pre najchudobnejších Argentínčanov je František pápežom z chatrče.
Pre obyvateľov zlatých palácov, aj u nás na Slovensku, to nie je práve tá najradostnejšia zvesť...
Foto: webnoviny.sk
