Fedor Gál nikdy nepatril medzi mojich obľúbených politikov. Rešpektoval som ho však za jeho určitý podiel na novembrových udalostiach a považoval som ho za typ premýšľavého človeka. No po prečítaní jeho ostatného rozhovoru v denníku SME som nadobudol pocit, že veľa vecí v ňom zrejme nedomyslel.
V prvom rade mu vadí, že na rozdiel od roku 1989 nie je v dave pozitívna emócia a badať len averziu voči ľuďom, ktorí sú iní a nastáva rozdelenie spoločnosti na my a oni. No, myslím, že to pochopil správne. Spoločnosť je skutočne rozdelená na 99% percent bežných ľudí a na to zvyšné 1 percento. Toto delenie však nespôsobili demonštrujúci v mraze na ulici, ale penťáci a politici sediaci v teple konšpiračného bytu.
Bývalý predseda VPN tvrdí, že neverí na také kategórie, ako je ľud, národ, masa a dav. Vraj sa za tým skrývajú individuálne, alebo skupinové záujmy ľudí, ktorí tieto slová používajú iba ako výťah k moci a profitu. Predpokladám, že ako dlhoročný politik hovorí hlavne zo svojich skúseností. Ani to ho však neoprávňuje už dopredu hádzať špinu na ľudí mrznúcich v dave.
Fedor Gál sa bojí o budúcnosť krajiny, kde šibnuté, naivné a amatérske vízie budú realizované. Rád by som sa ho teda opýtal, či táto krajina Goríl bola jeho víziou v novembri 1989. A aká vízia ho viedla k nápadu, keď v roku 1990 doviedol Vladimíra Mečiara do veľkej politiky.
Bývalý novembrový tribún považuje dav za jedno telo a jednu dušu a ak vraj doň vstúpi inteligentný človek, môže sa z minúty na minútu zmeniť na úplného idiota. Nebudem pátrať po tom, ako dlho trval jeho vlastný prerod, ale pripomeniem mu jedno.
Nevlastní patent na rozum a ani na organizovanie demonštrácií. Revolúcia nie je jeho duševným vlastníctvom. Vymysleli ju už dávno pred ním. Ľudia mrznúci na námestiach po celom svete. Túžiaci po lepšom a spravodlivejšom živote...
Foto: www.kultura.sme.sk
