Doteraz si pamätám tú fantastickú atmosféru, ktorú vytvorili desaťtisíce účastníkov a tisícky mávajúcich ľudí v oknách týchto miest. Nás ako cudzincov si všimla dokonca aj štátna televízia, takže sme sa dostali aj do hlavných správ.....
Pred niekoľkými rokmi sa počas spoločného slovensko-talianského rokovania na tému boja s mafiou opýtali talianskí predstavitelia našich, koľko prokurátorov, sudcov a policajných funkcionárov už zomrelo v boji s mafiou. Po rozpačitej odpovedi, že ešte žiaden, Taliani skonštatovali, že na Slovensku sme vlastne ešte boj s ozajstnou mafiou ani nezačali.
Určite máte ešte mnohí v pamäti lyžiarske intermezzo medzi vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom a vtedajším „kráľom podsvetia" Mikulášom Černákom, ktorí sa neplánovane stretli na jednom lyžiarskom svahu. Toto stretnutie dvoch Mikulášov, vtedy akoby odštartovalo intenzívnejší súboj štátnej moci s tou „neštátnou". Neviem akú silnú úlohu tu zohrala urazená ješitnosť vtedajšieho premiéra, ale faktom je, že Mikuláš Černák už sedí pekne dlho. Bohužiaľ mám pocit, že sedí za všetkých ostatných slovenských mafiánov, ako nejaký symbol.
S určitou dávkou humoru sa hovorí, že k polícii idú tí mladí ľudia, ktorých nezoberú k mafii. Vtip je vtip, ale pravda je taká, že prepojenia medzi týmito dvomi skupinami na nižších, ale aj vyšších úrovniach existujú a raz za čas sa aj preukážu. A o jednom bývalom hlavnom šéfovi slovenskej polície, kolujú ešte aj teraz reči o jeho spolupráci s organizovaným zločinom, v čase jeho pôsobenia na úrovni okresného riaditeľa.
Neviem, aký bol pôvodný zámer tvorcov komediálneho seriálu „Mafstory", ktorý už roky vysiela jedna komerčná televízia. Molnárovci, prostredníctvom Aliho, Banána a Pipiny, viac-menej úspešne parodujú slovenských mafiánov z deväťdesiatych rokov. A tak trochu ako paródia mi pripadá aj reálny boj našich štátnych zložiek so slovenským podsvetím. Samopaly zabudnuté na streche auta a benzínovej pumpe vo mne totiž vyvolávajú smiech cez slzy. A priateľský telefonát medzi Štefanom Harabinom a Bakim Sadikim, Albáncom trestne stíhaným za distribúciu a pašovanie drôg, vo mne vyvoláva zase zimomriavky.
Podobné ako som mal pred rokmi pri seriáli „Chobotnica", ktorý zobrazoval boj talianskej polícia a justície s mafiou. Komisár Corrado Cattani sa preslávil po celom svete a seriál bol natoľko pravdivý, že už po prvej sérii začali chodiť jeho tvorcom a hereckým predstaviteľom výhražné listy od mafie, aby sa s natáčaním seriálu prestalo, čo ich donútilo natáčať ďalšie série na utajených miestach v zahraničí.
Neviem, koľko výhražných listov prišlo tvorcom seriálu Mafstory. Neviem, či aj oni sú nútení chodiť natáčať do zahraničia. Ale sledujúc reálie skutočného slovenského politického sitcomu o boji s mafiou a počúvajúc tlačovky slovenského Cataniho, ktorý vystriedal vo funkci Jamesa Bonda sa mi skôr zdá, že slovenské podsvetie si naopak s chuťou sadá ku každému novému dielu tohto nekonečného seriálu.
A my ostatní im k tomu ešte kupujeme aj chipsy a coca-colu....
