Keď je firma zisková je logické, že chce odmeniť a motivovať svojich zamestnancov, ktorí sa o ten zisk tiež pričinili, nejakou tou odmenou. Ak má navyše aj z čoho, je to bez problémov.
Nelogické je, ak sa svojich zamestnancov rozhodne oceniť firma, ktorá je v strate už niekoľko rokov. A že je Slovensko v červených číslach už poriadne dlho, nemusíme veľmi zdôrazňovať. Alebo hádam aj áno, lebo na niektorých ministerstvách sa tvária, ako by o tom nevedeli. „ Podarilo sa nám ušetriť, tak môžeme vyplatiť aj odmeny", to je tá veta, ktorú používajú ako mantru skoro na všetkých ministerstvách, kde sa rozhodli prideliť odmeny svojim zamestnancom.
To ako keby v krachujúcej firme dali odmeny propagačnému oddeleniu, lebo sa im podarilo ušetriť na kancelárskom a toaletnom papieri. Tiež je však možné, že my občania ani len netušíme, kde všade sa im ešte podarilo ušetriť.
Najšetrnejšie zdá sa bolo ministerstvo vnútra, kde rozdelili na odmenách skoro 7,4 milióna euro. Zrejme vyzbierali dosť na pokutách, kde prispel svojou troškou aj policajný prezident, keď prekročil v lete rýchlosť o 40 km. Suma 3.500 euro je dostatočným bolestným za pridelenú pokutu. Predpokladám, že takým hasičom a záchranárom ostali len odrobinky.
Či sa to niekomu páči, alebo nie, štát je firma. Firma, ktorej akcionári prispievajú na jej chod. A tými akcionármi sme my občania. A nám sa nepáči ako narábajú s našimi peniazmi.
Čaká nás ďalšia vlna finančnej a ekonomickej krízy. Ale slovenský Titanic sa ďalej plaví, ako keby sa nič nedialo. V dolných častiach lode už presakuje voda, ale na vrchnej palube sa tancuje, pije šampanské a rozdávajú sa odmeny. A nikto z nich sa nestará, či ma táto loď dostatok záchranných člnov.
Foto: necyklopedia.wikia.com
