Postavili ho občania, aby ochránili časť svojho teritória, pred inou skupinou obyvateľov, ktorí ho svojím konaním poškodzovali. Stojí za diskusiu, či sa nemohlo nájsť aj iné riešenie, ale konanie staviteľov múru sa dá pochopiť.
Už menej viem pochopiť reakcie médií / aj zahraničných televízii /, ktoré cítiac senzáciu sa neunúvali prísť až k nám do Michaloviec. Prišli aj kompetentní politici a zrazu mal každý plné ústa rasizmu. Nikoho nenapadlo ísť do hĺbky problému, každý len pohodlne kĺzal po jeho povrchu. Nikto sa nespýtal, čo sa v uplynulom období v tejto rómskej problematike v našom meste urobilo, aké sú skúsenosti, problémy, ale aj výsledky. Pretože aj tie sú.
Viem o nich preto, lebo sa tejto oblasti už niekoľko rokov venujem a myslím, že už mám aké-také právo sa k tomu aj kompetentne vyjadriť. Na rozdiel od niektorých politikov, ktorí videli naposledy Róma vo filme " Cigáni idú do neba. " Dve základné veci som zistil za tie roky. Po prvé, že neexistuje rómsky problém, ale len problém ľudí, čo žijú v osadách z 19. storočia a po druhé, že je škodlivé skĺznuť pri vytváraní si postoja do dvoch extrémov. Buď extrému akéhosi súcitu a literárno - filmovej nostalgie, alebo čo je ešte horšie, neskrývanej antipatie až agresivity.
Snáď najdôležitejšie pri práci s nimi je zachovať si chladnú hlavu a profesionálny nadhľad. Neutopiť sa v ich kriku, plači a jednotlivých pravdivých i vymyslených životných príbehoch. Rómovia sú už skrátka takí. Emocionálne deti vetra, ktoré sú schopné urobiť skoro všetko, aby prežili tento konkrétny deň. V teple a pokiaľ je to možné s plným žalúdkom. Zajtrajší deň budú riešiť až zajtra. A od tejto ich dominantnej črty sa odvíjajú aj ich životné postoje, priority a správanie. Odvíja sa od toho ich vzťah k vzdelaniu, práci, povinnostiam.
Ale ja im rozumiem. Keď sa narodíte v hniezde slávika, môže byť z vás, len slávik. Ale aj jemu sa dá vysvetliť, že ak nechce zahynúť musí sa naučiť sám si zabezpečiť potravu, starať sa o svoje hniezdo a potomstvo. A môžem vám potvrdiť, že ak s nimi komunikujete rovnocenne a nie povýšenecky, oni to pochopia a príjmu. Zatiaľ len časť z nich, ale ako sa hovorí, vďaka Bohu aj za to.
Často im hovorím túto vetu. " Budem zo všetkých síl bojovať, aby sa k vám správali ako k plnoprávnym občanom tohto štátu, ale nedám vám pokoj, kým sa nebudete správať, ako plnoprávni občania tohto štátu. " Múry. Sú všade okolo nás. Najhoršie, sú však tie, v nás.
