Slovensko je krajinou nahrávok, ktoré sa hlavne od čias Vladimíra Mečiara, zázračne nachádzajú ráno na stole. Potom je už len na strategickom rozhodnutí nálezcu, či tento dôkazový materiál využije hneď, alebo ho ako poklad, vhodný na vydieranie, uloží do trezoru na príhodnejší okamih.
Bolo skutočne zážitkom pozorovať Mikuláša Dzurindu, čerstvo zvoleného predsedu SDKÚ, ako v nedeľňajšej relácii „Na telo“, odoláva moderátorke, aby sa mu na telo nedostala. Zvolil si asi jedinú možnú taktiku. Priznanie na päťdesiat percent. Hlas je jeho, ale rozhovor nebol o korupcii. Jeho rečiam o krištáľovo čistej strane, neverí však už hádam nik. Moderátorkou relácie počnúc a jeho šéfkou vo vláde, Ivetou Radičovou, končiac.
To jeho úhlavný nepriateľ, Róbert Fico, je na tom o niečo horšie. Obsah „jeho“ nahrávky, ktorý je o dosť jednoznačnejší, mu umožňuje len to, čo kedysi prehlásil pri inej príležitosti známy sexuológ, MUDr. Miroslav Plzák: „zatloukat, zatloukat, zatloukat.“
A politici zatĺkajú ako sa dá. Keď jeden obviní druhého, ten nepredkladá dôkazy, že to nie je pravda, ale vracia obvinenie svojmu kritikovi. Politika je predsa špinavá, tvrdia s obľubou politici a radi sa špinia aj za nás. Je pravda, že založiť a hlavne udržať pri živote také stranícke monštrá, je úloha priam sizyfovská a finančne náročná. Udržať si dlhodobú podporu straníckych štruktúr stojí tiež nemalo úsilia. A takýchto Dzurindo - Miškovských telefonátov, musia rôzni stranícki lídri absolvovať možno aj niekoľko denne. Nie všetky sa však zrejme podarí nahrať, alebo nie všetky už boli vytiahnuté z trezorov.
Takéto finančno-záujmové prepojenie lídrov so svojimi okresmi, dáva zrejme aj odpovede na viaceré zdanlivo nevysvetliteľné otázky. Prečo má jeden z najneobľúbenejších politikov, stále takú podporu v strane, ktorej „krištáľovú čistotu“ pošpinil a prečo sa v tej istej strane nedokáže výraznejšie presadiť, jej, pre verejnosť najpríťažlivejšia tvár.
Predseda SDKÚ označuje všetky Ficove obvinenia moderným žargónom, že je to „haluz“. „Haluz“ je však podľa mňa to, že rôzne nahrávky sú na slovenskom politickom trhu už niekoľko rokov a zjavne nezaujímajú ako prokurátorov, tak aj širšiu voličskú verejnosť, čomu nasvedčujú aj výsledky rôznych volieb.
A úplne najväčšia je tá, ktorá spája ekonomické záujmové skupiny na jednej strane, s politikmi na strane druhej. A je naozaj „haluz“, ak sa na tej druhej strane, stretnú dvaja najväčší úhlavní nepriatelia.
