
Predseda Smeru by veľmi chcel byť prezidentom. Až tak veľmi, že to nechce verejne povedať. Po vyše dvadsiatich rokoch vo vrcholovej politike sa už zrejme cíti značne opotrebovaný a ani jeho mediálne klikovanie neprekryje obraz vyčerpaného premiéra.
Chce však odísť so cťou. A prezidentská stolička by podľa neho bolo celkom fajn miestečko. I keď by tam očividne iba nekul rýle, nepálil drienkovicu a nepísal pamäti bielo na čiernom...
Robert Fico bol vždy dobrý v matematike. Hral sa väčšinou len s miliónmi. Či už išlo o voličov, alebo o eurá získané vlastnou hlavou.
Práve preto sa však začal v poslednej dobe báť....
„Kandidatúra je na to, aby prišiel človek, ktorý je dostatočne známy a nepotrebuje rok a pol ukazovať svoju tvár."
Toto ostatné, na prvý pohľad sebavedomé tvrdenie predsedu vlády, však hovorí o niečom inom.
Za prvé, že chce získať čas a za druhé, že práve jeho známa tvár je pre neho najväčší problém.
Ak by sa Robert Fico stal prezidentom, je viac ako pravdepodobné, že pri jeho kulte osobnosti a mentalite slovenského voliča, dôjde skôr, alebo neskôr, k poklesu preferencií strany Smer. Bez ohľadu na to, kto zasadne na uvoľnenú premiérsku stoličku.
A po parlamentných voľbách zrejme vznikne prezidentsko-opozičný pakt...
Ak by však skončil ako prezidentský kandidát na štíte znamenalo by to takisto v Smere pohromu a veľkú hanbu. Strata imidžu neporaziteľného, by začala v mysliach voličov hľadajúcich istoty, pôsobiť ako zhubná rakovina.
Tak preto sa tu na Slovensku cítime v posledných mesiacoch ako vo filme o Harrym Potterovi. Preto tu tak straší duch toho, ktorého meno sa nevyslovuje...
Cisár sa totiž bojí, čo bude ďalej. Po posledných župných voľbách aj on prišiel o svoje istoty. Vie, že mu už nestačí iba vrece zemiakov.
A bojí sa hlavne toho, že či ho ľud tejto krajiny, bude chcieť aspoň za cisárovho pekára...
Foto: pohadkar.cz