Podľa kamarátky Wikipédie je verejný ochranca práv, alebo aj ombudsman, nezávislý ústavný orgán, ktorý na základe podnetov a sťažností od občanov, alebo z vlastnej iniciatívy, kontroluje a namieta výkon činnosti exekutívy a ďalších orgánov štátnej správy a samosprávy a prípadne aj preveruje zneužívanie verejnej moci a spravidla sa zodpovedá len parlamentu.
Funkciu zriadil švédsky kráľ v roku 1713, kedy poveril ombudsmana dohľadom nad správaním kráľovských úradníkov...
Zdá sa však, že teta Wikipédia nie je kamarátka ministra vnútra. Alebo sa mu len skrátka nepáči, čo píše.
Pozvať ombudsmanku Janu Dubovcovú na rokovanie vlády a potom jej nedovoliť ani prehovoriť, je prejavom vrcholnej arogancie moci a signálom obyvateľstvu, čo si táto vláda myslí o ľudských právach.
Oheň a síru chrlil Robert Kaliňák na tlačovke po rokovaní vlády. Nepríjemné otázky novinárov komentoval so škrípaním zubov a jednej dokonca odporučil, aby sa radšej venovala zdravotníctvu. A to pán nádejný budúci premiér ešte netuší, čo ho čaká.
Veru...nie všetky novinárky sú vaše bejby...
Čerešničkou na ministrovej torte ľudských práv bola napokon poznámka, že vyhovujúce priestory pre Úrad verejného ochrancu ľudských práv, má štát napríklad aj v Jelšave.
Ako chutí moc napísal spisovateľ Ladislav Mňačko už dávno. My túto dobu teraz opäť žijeme.
A keď pán minister posiela ombudsmanku do Jelšavy, ja posielam jeho aj s kolegami ešte o niekoľko stoviek kilometrov východnejšie.
Tam akosi viac pasujú...
Foto: webnoviny.sk
