I keď požiadavky lekárov sú obsiahnuté v štyroch bodoch dajú sa v podstate zhrnúť do jedného a tým sú peniaze. Aj to by sa však dalo pochopiť, keby išlo o jednotný ťah na bránu spolu so zdravotnými sestrami. Tu sa však ukázalo, že problém nášho zdravotníctva je podstatne hlbší a že ani prípadné zvýšenie platov lekárov, by nič nevyriešilo, akurát by sa v štátnom rozpočte ubralo niekde inde.
Najľahšie je samozrejme povedať, že chyba je v systéme. Ale mnohokrát je to bohužiaľ aj pravda. A že systém zdravotníctva sa dá prirovnať k hlbokej studni, ktorá je ešte navyše aj plná dier, je smutnou realitou. Podobne aj to, že jednou z týchto dier sú aj zdravotné poisťovne. Pacient platí zdravotné odvody a za to logicky očakáva kvalitné ošetrenie. Stretáva sa však mnohokrát s provizóriom, ďalšími poplatkami a v prípade zubného lekárstva sa už platí takmer aj za pozdrav pri vstupe do ambulancie. Keď som nedávno uvidel v čakárni súkromného očného lekára, automat na jednorázovú obuv v hodnote 1 eura, nevedel som, či sa mám smiať, alebo plakať.
Vyše dvetisíc výpovedí lekárov svedčí o určitej sile. To, že pri tomto svojom štrajku akosi pozabudli na svoje pravé ruky, čiže sestričky, zase svedčí o určitej slabosti. A kostrbaté a zmätočné kroky ministra zdravotníctva jednoznačne poukazujú na nekompetentnosť. Podľa oboch strán sa po nestiahnutí výpovedí dostane slovenské zdravotníctvo do krízy a trpieť bude hlavne pacient. Akosi si však nevšimli, že v kríze je zdravotníctvo už poriadne dlho a pacient je rukojemníkom s injekčnou striekačkou priloženou k hlave.
A nie som si ani istý, či transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti bude tým zázračným prútikom, ktorý všetko zmení k lepšiemu. Lebo zisk pre súkromného akcionára, nemusí automaticky znamenať aj zisk pre pacienta. A zvlášť, keď tým akcionárom, je napríklad taká Penta.
Učitelia sa rozhodli neštrajkovať, keďže vláda Ivety Radičovej má mandát iba do marcových predčasných volieb. Obávam sa však, že ani budúca vláda nenájde riešenie, ktoré sa lekárom a učiteľom bude páčiť. To by sa totiž museli zásadne zmeniť priority vládneho programu. A namiesto výstavby predražených diaľnic sa sústrediť na vedu, výskum, školstvo a zdravotníctvo.
V takom Chorvátsku výstavbou diaľnic výrazne podporili domáci cestovný ruch, ktorý tvorí významnú časť ich príjmov do štátneho rozpočtu. Kto si však myslí, že sa vďaka diaľniciam pohrnú na Slovensko zahraniční investori, akosi zabúda na ďalšiu prichádzajúcu krízu.
Ale na druhej strane sa aj diaľnice napokon v budúcnosti môžu zísť. Ak bude treba, aby slovenská nevzdelaná a lacná pracovná sila bola skôr pri výrobnom páse v továrni, alebo aby pohrebný voz stíhal odvážať bývalých klientov zdravotných poisťovní a nemocníc....
Foto: hnonline.sk
