Na druhej strane mám celkom reálnu predstavu, ako by sa s touto sumou dalo zmysluplne naložiť.
Najprv by som pridal 50 eur ich ľavým a niekedy aj pravým rukám, na ktoré tak trochu v svojom spravodlivom boji pozabudli. Zdravotné sestry, ktorým sa v tomto celom medicínskom biznise dostanú do rúk akurát nejaké tie kávy a dezerty, sa určite aj takejto sume potešia.
Takisto by sa 50 eurám zrejme potešili aj pedagógovia, ktorí svoj márny boj predčasne vzdali dúfajúc, že po marci 2012 nás všetkých čakajú svetlejšie zajtrajšky. A poznajúc mentalitu učiteľského stavu predpokladám, že oni by aj tak začali štrajkovať pravdepodobne počas letných prázdnin.
S podobnou sumou by som myslel aj na ľudí za výrobnými linkami zahraničných investorov, ktorí blahorečia našu lacnú pracovnú silu a neobvyklú štedrosť našich vlád, vo forme finančných stimulov a daňových prázdnin. A keď napokon raz zo Slovenska odídu, zostane tu len úplne zlikvidované domáce podnikateľské prostredie.
Päťdesiat eur by jednoznačne privítali trebárs aj ľudia pracujúci v obchode a službách, kde je pracovný čas iba hračkou v rukách majiteľov a pracovné zmluvy zdrapom bezcenného papiera....
A možno sa pýtate, čo by som urobil so zvyšnými 100 eurami. No tie by som dal samozrejme našim dôchodcom. Po prvé preto, že si ich určite zaslúžia a po druhé, že ich aj tak napokon rozdajú. Päťdesiat eur svojim deťom a vnúčatám a druhých päťdesiat lekárom a lekárnikom.
Tristo. Keď ich minister Ivan Uhliarik ponúkal, určite tajne dúfal, že to lekári odmietnu. Veď odkiaľ by ich aj nabral. Nevedia to ani v nemocniciach, ba ani v zdravotných poisťovniach. Celé mi to preto skôr pripomína nepodarený vtip.
Áno.....humor predsa lieči. Len sa obávam, aby po 1. decembri nebol jediný.
Foto: www.stockphotos.sk
