Nožom sa dá odkrojiť chlieb, ale i zabiť človek. Nôž nie je zlý ani dobrý. Záleží len na tom, čím sa stane v rukách ľudí. A podobne je to zrejme aj s Facebookom.
Je to kniha tvárí. A častokrát aj duší. Niekto tu rád prezentuje svoj zovňajšok a niekto naopak svoje vnútro. Je niekedy až fascinujúce, ako si tu ľudia vylievajú svoju dušu prakticky pred úplne neznámymi. Máme možnosť spoznať aj tie najtajnejšie jaskyne ľudí, ktorých sme doteraz v reálnom živote nestretli a naopak tí , ktorých denne míňame na ulici, v práci, alebo v obchode nám častokrát ukazujú len svoje masky na maškarnom plese života.
Facebook je dobrá psychoterapia. Je to však aj zdroj informácii pre zlodejov. Facebook je možno dobrý relax. Je to však aj droga, ktorej môžeme podľahnúť. Facebook je hra pre dospelých. Môže byť však nebezpečná pre deti, ktoré sa na dospelých hrajú. Facebook je studnicou múdrosti s množstvom krásnych ľudí. Je však aj miestom, ktoré navštevuje tiež netolerancia a nenávisť. Je to skrátka chlieb i smrť. Záleží len na nás, čo z neho urobíme. Či sa stane "Stromom múdrych duší" v Avatarovi, alebo "Veľkým bratom" v Orwellovom románe „1984“. Či bude vyrábať svetlo a teplo, alebo likvidovať ďalšie Hirošimy a Nagasaki.
Môže byť miestom pre exhibicionistov, ale aj pre úplných samotárov. Dáva slovu priateľstvo úplne nový rozmer, redukovaný do jedného kliknutia. Stávame sa priateľmi ľudí, ktorí nás na ulici ani nepozdravia. Učí nás komunikovať prstami, pričom zabúdame na komunikáciu jazykom. Už nehovoriac o tom, že častokrát aj na pravidlá slovenského pravopisu.
Kto dnes nie je na Facebooku, vraj neexistuje. Už len čakám, kedy sa zaregistruje Boh, aby som ho mohol požiadať o priateľstvo. Skôr ako ten neustále sa zväčšujúci had začne požierať sám seba. A to sa stane vtedy, keď budeme komunikovať cez Facebook naozaj s každým. Aj s osobou, ktorá sedí vedľa nás, v izbe pri svojom počítači.
