Mladý, čerstvo vysvätený kňaz musel začať tému, do ktorej sa mu zjavne nechcelo. Keď nakoniec z neho vyšlo, že by sme sa mali porozprávať o sexe, skoro zo mňa vyhŕklo, že nech sa pokojne pýta, že mu odpoviem, na čo budem vedieť. Bol totiž odo mňa asi o desať rokov mladší a predpokladám, že aj menej skúsený....
Obsahom jeho prednášky bolo to, čo ich predpokladám v rámci ich literatúry a výučby naučili o sexe. Teda to, čo RKC povoľuje, čo zakazuje, čo je hriech a čo nie je. Milo a pobavene som sa naňho celý čas usmieval. V ničom som mu neoponoval, pretože ho čakala omša a nechcel som ho vyviesť z konceptu.
Na túto príhodu som si spomenul v týchto dňoch, keď sa v médiách objavila „Štúdia pomerov v cirkvi", ktorú si objednala Konferencia katolíckych biskupov Spojených štátov. Výsledok tejto štúdie mi hneď asocioval kontrolu výberu vhodnej budovy pre daňovú správu v Košiciach, ktorú vykonala kontrolná skupina z Úradu vlády. A skoro aj s podobným výsledkom.....
„ Kňazi neboli pedofili, pretože väčšina z nich obťažovala neplnoleté osoby v pubertálnom, alebo postpubertálnom veku a pedofília sa týka len detí do desať rokov." Na jednej strane mi odľahlo, ale na druhej ma zamrazilo, pretože moje deti už spadajú do ohrozenej vekovej skupiny.
Samozrejme trochu ironizujem a navyše sa ani nechystám zovšeobecňovať a kameňovať. Dokonca súhlasím s tým, čo štúdia ďalej zistila.
„ Kríza súvisiaca so sexuálnym obťažovaním maloletých je historický problém a škandály v cirkvi sa vyvíjali paralelne so zhoršovaním mravov v celej spoločnosti. Konanie určitých jedincov v cirkvi je ovplyvnené sociálnymi faktormi v americkej spoločnosti vo všeobecnosti. Sociálne vplyvy sa tu prelínajú s nedokonalosťou jednotlivých kňazov, v ktorých prípade v danom čase absentovala adekvátna príprava na celibát."
Môj súhlas s výsledkami štúdie však končí v bode, kde sa považuje za normálne, že negatívne javy v spoločnosti ovplyvňujú kňazov. Možno som naivný, ale nie práve kňazi by mali ovplyvňovať negatívne javy v spoločnosti ? Aspoň by na to podľa mňa mali byť plnohodnotne pripravovaní. A to nielen teoreticky....
A tu si začínam klásť otázky. Sú kritéria výberu študentov teológie nastavené správne ? Idú študovať tí, čo sa na to cítia povolaní, alebo tí, čo nemajú veľa iných možností ? Je celibát tou správnou cestou pre život budúcich kňazov ? Môžu potom kázať ostatným o živote tí, ktorí ho žijú sotva na 50 percent, čiže bez rodiny a detí ?
Ježiš v dobe, v ktorej žil, komunikoval s ľuďmi hlavne dvomi spôsobmi. Jedným z nich bol jeho samotný život a druhým princíp podobenstiev. A ja sa obávam, že jeho výrok „pusťte ku mne maličkých" si niektorí kňazi vysvetľujú absolútne nesprávne.
