Možno poznáte ten vtip, keď na byte zazvoní zvonček a domáci pán, skôr ako otvorí, sa cez dvere opýta, že kto je tam.
„ ...svedkovia Jehovovi."
„ .. čo chcete ?"
„....len sa porozprávať...."
„....a koľkí ste ?"
„....dvaja..."
„ ...tak sa porozprávajte medzi sebou...."
Občas aj za mnou prídu. Dve panie okolo tridsiatky. Zazvonia, ja im otvorím, pekne odzdravím, vypočujem si ich, prevezmem letáčik a s milým úsmevom sa rozlúčim. Naposledy mi však začali vysvetľovať, že ten letáčik je vlastne pozvánka na ich zhromaždenie a že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. A ja na to, že veru majú pravdu a keďže som ich už dnes videl, nemusím už nič počuť...
Potom ešte stretávam dvoch pánov v parku neďaleko nás. Mĺkvo stoja so „Strážnou vežou" v rukách a strážia naše hriešne životy. Ja ako slušne vychovaný im vždy pozdravím, ale oni beťári to berú ako výzvu na dialóg....
A to ani netušia koľko dialógov som absolvoval predtým, ako som k ním dorazil. S mladým chlapcom, ktorý poctivo núka okoloidúcim francúzsky parfum, čo akurát v tomto okamihu stojí neuveriteľných „zopár" eur a už zajtra bude opäť drahý. To skrátka musíte kúpiť aj keby vám z jeho vône bolo zle...
Alebo so sympatickým dievčaťom, ktoré vám už z diaľky podáva ruku, pozerá priamo do očí a kladie sugestívnu otázku, či ste z tohto mesta, alebo z okolia. Len som nepochopil, prečo nechcela pokračovať v dialógu, keď som jej oznámil, že nie som odtiaľ, ale z inej planéty.
Táto doba je skrátka o ľudskej komunikácii. Nie je pravda, že dnes ľudia komunikujú už len cez sociálne siete. Je to tak ako kedysi na dedine. Aj cudzí človek vás pozdraví a srdečne vám stíska ruku. A núka aj to, čo nepotrebujete.....
A ešte mimochodom. Minule som stretol Yetiho. Urobili sme analýzu jeho potrieb a zistili, že žiaden mobil nepotrebuje....
