Jogurty.....
Moje deti milujú jogurty. Najradšej smotanové s rôznymi ovocnými príchuťami, ale občas sa nechajú zlákať reklamou a chcú vyskúšať aj nejakú novinku, aby sa po čase opäť vrátili k tradícii. Stojím pred regálom s mliečnymi výrobkami a trpezlivo hľadám ich obľúbenú značku. „ Tento si zoberte, je v akciovej cene", ozve sa mi spoza chrbta predavačka. Chytím daný jogurt do ruky a po skúsenostiach z minulosti, hneď pozerám na dátum spotreby. „Pani, ale tento jogurt je už dva dni po záruke, už by ste ho nemali predávať vôbec", odpovedám iniciatívnej predavačke. Prešlo niekoľko sekúnd, počas ktorých zrejme spracovávala pravdivosť mojej informácie a napokon s úsmevom kývla rukou. „ A to nič, ja som dnes už zjedla dva a nič sa mi nestalo..."
Pražská šunka....
Stojím v rade na mäsové výrobky. Viem, že moje dve dcéry majú najradšej tie bezmäsité mäsové výrobky, silne dochutené a dosolené, ale tiež viem, že sa rýchlo kazia a nie sú práve najzdravšie. Tak očami vyberám tie kvalitnejšie a samozrejme drahšie. „Čo to bude?".......vyrušil ma z môjho rozjímania predavač. „Viete čo, asi zoberiem tú pražskú šunku, tá bola vždy kvalitná", vyriekol som nakoniec svoj ortieľ. „ Pane, keď vám môžem poradiť, nekupujte ju. Tá šunka okolo Prahy iba išla. Aj to asi poriadne rýchlo......"
Mimozemšťania...
Prechádzam sa bezradne supermarketom a hľadám predavača, ktorý by mi poskytol informáciu o jednom konkrétnom výrobku. Pozerám do uličiek, nakukol som do otvoreného skladu, pýtam sa aj okoloidúcich zákazníkov, či nevideli niekde predavača. Všetko márne. No nič asi budú všetci pri pokladniach a tak sa opýtam tam. Márnosť nad márnosť. Jedna otvorená pokladňa a dlhý rad. Prichádzam k členovi strážnej služby, sprisahanecky sa k nemu nakloním a zašepkám do ucha. „Chcem vám nahlásiť únos zamestnancov tohto obchodu. A pravdepodobne v tom majú prsty mimozemšťania." Neviem, či to nahlásil, ale všimol som si, že odvtedy sa na mňa akosi divne pozerá...
Pekný deň....
Opäť v rade na mäsové výrobky. Tentoraz už dopredu pevne rozhodnutý, čo si vyberiem. „Prosím si nakrájať dvadsať deka dusenej šunky", ukazujem prstom na dotyčný výrobok. Mäsiar hodil celú šunku na váhu, potom ju vrátil na miesto a zobral novú ešte nenačatú a chcel ju začať krájať. „Ale ja chcem z tej prvej, potrebujem to na chlebíčky a takto budem mať len maličké kúsky", nesmelo som sa ozval. „A čo ja s tými 15 dekami, čo mi zvýšia, urobím ?", kontroval mi. „Ak nechcete, tak neberte...ďalší, prosím." Zostal som chvíľku prekvapene stáť a zmohol som sa napokon len na pozdrav, dovidenia. Predavač na mňa pozrel, nahodil profesionálny úsmev a vyriekol vetu, ktorá vo mne ešte dlho rezonovala. „Pekný deň, vám prajem".
Pochvala...
V letnom období rád kupujem ovocie. Je väčšinou čerstvé, chutné.....a hlavne lacné. Len niekedy treba trochu popreberať. Vyberám si broskyne a zrazu zistím, že v spodnej debničke sú podstatne krajšie. Pustím sa teda do prekladania prepraviek. „No vy ste ale vzorný predavač, že dávate hore tie najkrajšie", dostávam pochvalu spoza chrbta. Otočím sa k usmievavej pani a s rovnakým úsmevom jej odpovedám, že nie som predavač, ale zákazník ako ona. Po chvíli rozpakov sa napokon vynašla a milo zaštebotala, „no vy ste ale vzorný zákazník....."
