Už v minulosti panovníci vedeli, že ľuďom treba dať hlavne chlieb a hry. A tiež to, že čím menej je toho chleba, tým viac treba hier. U nás na Slovensku je však situácia dosť paradoxná, pretože máme dosť málo jedného aj druhého. Teda chleba by aj v globále bolo dosť, len škoda, že jeho prevažná väčšina, je v zopár komorách. A preto sme vďační aj za tie občasné hry....
Vážime si Vás aj za to, že Vy si na ten svoj chlieb, na rozdiel od niektorých vrcholových hokejových funkcionárov zarábate poctivo. Dokázali ste sa vlastným talentom a úsilím dostať na vrchol a pritom ste nezabudli odkiaľ ste do veľkého hokejového sveta vyšli. Uvedomujeme si, že hlavne Vaše individuálne úsilie doviedlo pred deviatimi rokmi slovenský hokej na vrchol, aj napriek tomu, čo sa v slovenskom „Augiášovom chlieve" deje.
Teraz sa na pár týždňov vrátite domov. Chceme sa Vám ospravedlniť, že sa vraciate do takého neporiadku a hlavne sa chceme ospravedlniť aj hosťom, ktorých si dovediete a s ktorými budete športovo súperiť. Bohužiaľ nie vždy ide ruka v ruke športová úroveň s úrovňou spoločenskou. Radi by sme zahraničných hostí varovali, že tak ako sa stretnú s nadšenými dobrovoľníkmi, je dosť pravdepodobné, že sa tiež stretnú so ziskuchtivými „podnikateľmi".
Chlapci naši zlatí.... zlato je nielen v medailách. Zlato sa dá uvidieť aj v pote, nadšení a hlavne v srdci. A sme presvedčení, že tie Vaše budú biť pre nás, fanúšikov. Ktorí Vás dokážu milovať, ale občas aj zatracovať. Ale nakoniec Vám vždy odpustíme, podobne ako Vy nám. I keď je hokej Váš život, predsa len nejde o život. Ide o radosť a smútok a my prijmeme jedno aj druhé. Lebo veríme, že napokon na tom ľade necháte všetko.
Budeme Vám i nám silno držať prsty. Budeme si navzájom držať prsty, aby už konečne v slovenskom hokeji bolo menej širokých a viac bystrozrakých. A veríme, že urobíte všetko preto, aby si tí, čo sa narodili pred deviatimi rokmi, mali čo pamätať....
