Milá pani učiteľka...
Prepáčte, že budem písať trochu škaredo, ale to preto, že píšem cez prestávku a vždy do mňa niekto buchne a často sa aj musím uhýbať letiacej špongii. Tiež mi prepáčte, že možno urobím zopár chýb, ale to nie preto, že by ste nás zle naučili gramatiku, ale veľmi sa ponáhľam, aby som to stihol do posledného zvonenia. A chcem Vás tiež poprosiť, aby ste mi prípadné chyby neopravovala červeným perom, ale povedala mi to potom medzi štyrmi očami, keď niečo vystrojím a Vy ma zavoláte do svojho kabinetu.
Chcem Vám napísať, že som to bol ja, čo do Vás minulý týždeň fúkol tú papierovú guľôčku, ktorá Vám spadla do šálky s čajom a Vy ste ho potom museli vyliať. Nechcel som Vám urobiť zle, ale ak by som to nespravil, tak by ma chlapci nevzali do svojej partie a keďže som v triede nový, tak som nemal na výber. A tá krabička čaju, čo ste dnes našli na stole, bola teda odo mňa.....keď už máte ten sviatok. Ale nemohol som sa priznať, lebo by sa mi všetci smiali.
Nehnevajte sa na nás, že občas vyrušujeme a nepočúvame Vás. To nie je tým, že by nás nezaujímalo čo hovoríte, ale nikto nechce, aby o ňom tvrdili, že je bifľoš. Viac sa nosí, keď to máte na saláme, ak mi rozumiete. Mňa náhodou dejepis veľmi baví a mám doma veľa knižiek o histórii. A tú trojku som dostal úmyselne zo solidarity s ostatnými, lebo potom by sa so mnou nebavili. Ale ani ostatní chlapci nie sú až takí zlí. Dokonca sa mi zdalo, že Jožo mal minule slzy na krajíčku, keď ste ho pohladili po vlasoch.....viete.....vraj ho doma otec občas zbije a on sa potom správa v škole ako veľký „tvrďas".
A ešte Vám chcem povedať, že ste sa v tej modrej sukni páčila všetkým chlapcom. To preto sme sa celú hodinu tak pochechtávali.....veď viete, ako pubertiaci. Ale už asi musím končiť, lebo začalo zvoniť.......a ani neviem, ako Vám ten list odovzdám. Hm........asi počkám až do zimy, potom ho pokrčím v dlani a hodím ho do Vás.....namiesto snehovej gule.
