Ospravedlňovala sa sileným úsmevom, ktorý tak trochu zakrýval slzy sklamania.
Skrývať sa ich snažil aj jej tréner Juraj Sanitra, ktorý onedlho s trpkosťou v hlase oznámil nám Slovákom, že sa im podarilo utajiť pred Nasťou to, čo sa dialo na Slovensku ohľadom jej diskutabilného vyjadrenia pre americkú agentúru, lebo keby sa to k nej donieslo, vraj by sa úplne zosypala.
Niektoré média a aj značná časť „fanúšikovskej“ obce sa totiž začala rozhorčovať nad akousi nevďačnosťou našej Nasti.....
Aj keby bola stokrát pravda, že to povedala a že nešlo o chybný preklad, aj tak má na to podľa mňa právo.
Má právo rovnako milovať svoju krajinu a ľudí medzi ktorými vyrastala, ako tú, ktorá jej pred pár rokmi poskytla nový domov...
Ľudská duša je veľká a ruská ešte viac.
Má právo cítiť sa stále Ruskou, aj keď jej srdce teraz úprimne spievalo slovenskú hymnu...
A my nemáme žiadne morálne právo vstupovať jej do svedomia.
My sme nič ani pre jednu z jej medailí, ktoré vybojovala pre Slovensko, neurobili. Nedreli sme na tréningoch, neodpadávali od únavy, nemuseli sme si nič odriekať z pohodlného rodinného života.
Jej bývalá kolegyňa Martina Halinárová povedala, že Nasťa svoju pokoru a úprimnosť nehrá, že ona bola vždy taká.
Veríme tomu.
Takisto veríme, že sa opäť rozdá celá, aby nám Slovákom priniesla ešte nejakú radosť.
I keď si ju možno ani nezaslúžime....
Takže...ty nám prepáč.....Nasťa.
Vieš, my sme taký malý národ.
A nielen počtom obyvateľov....
Foto: sport.sme.sk
