Keď ešte niekomu nie je jasné, o čo ide, tak pokračujem. Štát chce týmto skupinám ponúknuť škôlky pre deti, pomôcť s bytom, či radiť pri hľadaní práce. Takisto im zaručia aj bezplatnú antikoncepciu a najmä dobrovoľnú sterilizáciu. O zaradení do mapy chudoby, rozhodujú ukazovatele ako napríklad podiel nedospelých mamičiek, dokončenie základnej školy, poberanie sociálnych dávok, alebo fakt, či je komunita napojená na elektrinu.
Na tretí pohľad sa nám ukážu aj ďalšie skutočnosti. Už sedem rokov existuje Atlas rómskych komunít, ktorý poskytuje tie údaje, ktoré by mala mapa chudoby obsahovať a netvárme sa, že v jej prípade nejde o Rómov. Ak aj prehliadneme fakt, že niekto zrejme na zostavovaní „mapy" zarobí, treba si na „genialite" tohto návrhu uvedomiť aj ďalšiu vec. Podľa pracovníkov ministerstva by potrebné škôlky mali zriaďovať obce a mestá, takisto zabezpečiť potrebné byty a to samozrejme zo svojho rozpočtu.
Čiže ministerstvo vymyslelo koncepciu, v tomto prípade dokonca aj antikoncepciu, ale zaplatiť ju má niekto iný. A navyše zas len potvrdíme filozofiu, že stačí byť chudobný Róm a štát /obec/ sa o mňa postará. Že robíme medvediu službu nielen sebe, ale hlavne Rómom, si v ministerských kanceláriách asi neuvedomujú. Veď odmeny na konci roka budú tak, či tak....
Nevedia nič o mentalite týchto ľudí, ktorých chcú zakresliť na mape chudoby. Nepoznajú ich dni ani noci a nevedia skoro nič o ich uvažovaní, životných prioritách a stratégiách....
Pred vyše rokom a pol sa ku mne dostala informácia, že energetické závody plánujú v rómskej lokalite nášho mesta vypnúť prúd, kvôli niekoľkoročnému neplateniu faktúr. Blížili sa Vianoce a ja som si hneď predstavil deti ako sedia v tme a zime a so slzami v očiach sa pýtajú svojich rodičov, čo sa stalo. Keďže moje intervencie nepomohli, o pár dní došlo k odpojeniu celej lokality.
Niekoľko nasledujúcich dní bolo plných plaču, kriku a sťažností. Potom začali kupovať drahé elektrárničky na benzín a takto si zabezpečovali svetlo a teplo. Namiesto toho, aby priebežne platili faktúry, radšej teraz míňali kopu peňazí a ohrozovali nebezpečenstvom požiaru vlastné deti. A čo je najsmutnejšie, ich životnú stratégiu už desaťročia aplikuje aj štát.
V tomto období je v tejto lokalite zhruba tretina obyvateľstva, ktorá si postupne vyrovnala svoje dlhy a teraz pravidelne platí faktúry. Doteraz som sa celkom nestotožnil s tým drastickým rozhodnutím energetických závodov. Ale tiež si spomínam, že každá rana po zadku od môjho otca, ma v detstve posunula viac k dospelosti.
