A keďže som vzorný manžel, ráno som poslušne kráčal k inkriminovanému obchodu, ktorý otvárali o ôsmej hodine. Na moje prekvapenie pred predajňou nestáli davy ľudí, až som sa pre istotu pozrel koľko je hodín. Bola jedna minúta po ôsmej a tak som odvážne vošiel dnu.
V obchode boli tri predavačky a pár ľudí. Pani pri pokladni ma poslala k svojej kolegyni, ktorá stála pri pulte s kozmetikou. Keď som jej vysvetlil svoju požiadavku, teda že mám záujem o ten akciový výrobok, len pokrčila plecami a oznámila mi, že ho už nemajú.
Skúmavo som sa na ňu zahľadel a pomaly opýtal:
„ Pani......čo píše na tomto vašom letáku ?"
„Že akcia je od 18.1.......", odvetila po chvíli študovania textu.
„Aký máme dnes dátum ?"...pýtal som sa neodbytne ďalej.
„ No predsa osemnásteho"....suverénne odpovedala.
„Chcete mi povedať, že za jednu minútu došlo k ukončeniu tejto vašej akcie ?" položil som neveriacky základnú otázku.
„.........ale my sme otvorili o päť minút skôr", vynašla sa po chvíli premýšľania.
„ A z akého dôvodu ste akurát dnes nedodržali začiatok pracovnej doby ?", kládol som ďalej zjavne nepríjemné otázky.
Dočkal som sa však len myknutia plecami a doporučenia, že si môžem vybrať nejaký iný tovar.
Tušiac, že už asi nepochodím, som pomalým krokom vyšiel z obchodu a rozmýšľal nad tým, že zrejme manželku nepoteším. Asi po desiatich metroch som však začul ženský hlas:
„Mladý pán....vráťte sa naspäť."
Otočím sa a vidím ďalšiu predavačku z tohto obchodu ako na mňa máva rukou.
„Myslím, že sa ešte jeden kus nájde. Ja si vás pamätám, že u nás nakupujete...."
Nakoniec som teda manželku večer potešil. Len celkom dobre nerozumiem tomu, prečo som sa akosi nedokázal tešiť aj ja....
Foto: peniaze.pravda.sk
