Pred niekoľkými rokmi sa ma moja obvodná lekárka opýtala, či by som sa nechcel zúčastniť, ako pacient, prieskumu zdravotného stavu vybranej vzorky obyvateľstva. Súviselo to práve s dlhodobým pôsobením rôznych škodlivých látok na ľudí v tejto oblasti a hlavne ich vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. Súhlasil som s odobratím rôznych vzoriek a určitými druhmi vyšetrení.
Nikdy som sa konkrétne výsledky tohto výskumu nedozvedel a ani to, či sa pôsobenie škodlivých látok prejavilo na mojom zdraví. Keď som sa na to lekárky o pár rokov opýtal, len mi odpovedala, že to posunula zadávateľom výskumu. Faktom však je, že doteraz žijem...
Nedávne uznesenie vlády týkajúce sa presne tejto lokality a problematiky, mi túto moju skúsenosť z minulosti pripomenulo.
Ministerstvo životného prostredia bolo vládnym uznesením zaviazané, „v závislosti od stavu disponibilných finančných prostriedkov, v prvej etape k podrobnému geologickému prieskumu environmentálnych záťaží v areáli podniku Chemko Strážske a tiež jeho okolí. V ďalšej etape potom zabezpečiť sanáciu týchto environmentálnych záťaží a napokon uskutočniť samotné zneškodnenie odpadov s obsahom PCB látok, skladovaných v areáli spoločnosti."
Polychlórované bifenyly / PCB látky / patria medzi syntetické organické zlúčeniny. Nevznikajú v prírode, ale priemyselnou výrobou. Na Slovensku boli komerčne vyrábané v rokoch 1959 až 1984 v podniku Chemko Strážske. Používali sa ako dielektrické tekutiny ( v kondenzátoroch a transformátoroch), priemyselné kvapaliny ( v hydraulických zariadeniach, plynových turbínach, vákuových pumpách) a v neposlednom rade ako prísady do plastov, náterov, lepidiel, ale aj pri výrobe atramentu, či samoprepisovacieho papiera.
Je pravdou, že v čase ich výroby boli považované za takmer neškodné, ale dnes patria medzi nebezpečné látky, ktoré je nutné zo životného prostredia vylúčiť, alebo obmedziť ich škodlivé pôsobenie. Sú veľmi dobre rozpustné v olejoch a tukoch, ale takmer nerozpustné vo vode.
Vysoké koncentrácie týchto látok sú hlavne na miestach, kde prebiehala nesprávna likvidácia (jednoduché zahrabávanie odpadu), alebo došlo k rôznym priemyselným haváriám. Za najzávažnejší zdroj znečistenia životného prostredia PCB látkami sú považované skládky odpadov, z ktorých ich uniklo asi 52 percent. Na východnom Slovensku je takýmto zdrojom kontaminácie Strážsky kanál, ktorý ústi do rieky Laborec a tá následne do vodnej nádrže Zemplínska Šírava.
Keďže sú tieto látky vo vode nerozpustné dostávajú sa do usadenín na dne toku a tiež do vodného rastlinstva a živočíšstva. Konzumáciou rýb z takýchto oblastí potom dochádza aj k ohrozeniu zdravia človeka.
Odborná literatúra uvádza najčastejšie vplyv na zvýšenie objemu štítnej žľazy, zmenu koncentrácií hormónov v krvi a zvýšený výskyt porúch metabolizmu glukózy a diabetu.
A práve posledné zdravotné riziko sa naplno prejavilo u oboch mojich rodičov a aj u mňa samotného. Žeby podobnosť čisto náhodná ?
Občania žijúci v takýchto oblastiach majú aspoň určitú šancu na čiastočné eliminovanie zdravotných rizík.
Je to úprava pôdnej reakcie vápnením pôdy / pH 6,0 - 7,0 /
Zvýšenie obsahu humusu aplikáciou maštaľného hnoja a zaoraním slamy / dôjde k viazaniu PCB látok v pôde a tým sa obmedzí vstup do rastlín /
Zeleninu konzumovať výlučne očistenú / PCB látky sa ukladajú v povrchovej vrstve/
Pri podozrení na kontamináciu pôdy zvážiť možnosť overenia špecializovaným pracoviskom
Uznesenie vlády je jedna vec. Jeho samotná realizácia samozrejme vec druhá. Hlavne ak je tam klauzula „v závislosti od stavu disponibilných finančných prostriedkov".
Ja si však myslím, že na zdraví by sa šetriť nemalo. O to moje mi už ani tak nejde. Ale to, že moje deti strávia každé leto u babky vzdialenej od inkriminovaného podniku zhruba dva kilometre, ma veľmi pokojom nenapĺňa.
A v tomto trojuholníku smrti sa nachádzajú ďalšie tisícky detí. A otázne je, koľko takých trojuholníkov sa ešte na Slovensku vyskytuje. Peniaze by nám totiž nemali zaslepiť oči. Ani tým, ktorí o nich rozhodujú....
Foto: greenpeace.org
