Najprv definícia aparátčika: "Aparátčík bol profesionálny funkcionár Komunistickej strany Sovietskeho zväzu alebo sovietskeho vládneho aparátu na plný úväzok, niekto, kto zastával akúkoľvek byrokratickú alebo politickú funkciu". Nepripomína vám to celú politickú dráhu Pellegriniho za posledných 20 rokov? Definícia úplne sedí, stačí len nahradiť stranu KSSZ stranou SMER, alebo po novom HLAS.
Pellegrini permanentne klame alebo zavádza (nehodiace sa škrtnite) podľa toho ako sa mu to hodí. Pred cca rokom tvrdil, že nikdy nebude sedieť vo vláde S Ficom, čo je len polopravda. Nesedí tam on, ale sedia tam jeho spolustraníci a on sedí na stoličke predsedu parlamentu, ktorej dve nohy drží Fico (skús sa vzoprieť a vytiahnem na teba čo si všetko povyvádzal!).
Pellegrini ešte v decembri tvrdil, že kandidovať na prezidenta bude potom až sa poradí so straníckymi štruktúrami a riadne zváži svoje rozhodnutie. To mu však nebránilo aby si už dávno predtým neobjednal sálu opery v BB a registroval doménu pre voľby prezidenta 2024. Celé to bolo, vrátane určenia termínu volieb, len špinavá hra voči ostatným kandidátom. On jediný vedel kedy voľby budú, robil si už kampaň za štátne peniaze a preto si aj mohol presne zabezpečiť BB-kampaň po celom Slovensku. Vytŕčal sa s detičkami, fotil s ruským veľvyslancom a rozprával nezmysly o vojne na Ukrajine (zbrane nebudeme dodávať, ale predávať to áno). Hotový "mierotvorca".
Pellegriniho motto kampane je "Slovensko potrebuje pokoj". Nie Slovensko potrebuje, pokoj potrebujú SMER a Hlas aby mohli ukradnúť demokraciu ostatným občanom, omilostiť hriešnikov, úplatkárov a zlodejov. Sľubuje, že všetku svoju energiu venuje na prácu pre občanov, len nepovedal, že zoznam tých občanov je starostlivo vedený v centrálach strán SMER a Hlas. Vyhýba sa priznaniu, že nie je heterosexuál len zahmlieva čosi o nedopriati mať rodinu.
Pellegrini sa oháňa skúsenosťami, pritom jedinou jeho skúsenosťou je 20 - ročná práca straníckeho aparátčika na stoličke v parlamente alebo v ministerskom kresle. Táto je poznamenaná všetkou tou korupciou, ktorá za vlád Smeru doslova prekvitala. To nie sú skúsenosti štátnika, ale skúsenosť člena gangu, ktorý chce vládnuť za každú cenu v prospech svojej camorry.
V záujme občanov Slovenska sa Pellegrini nesmie stať prezidentom. Bola by to rana medzi oči a pľuvanec do tváre slušným ľuďom a strata nádeje, že Slovensko môže byť demokratickou spoločnosťou.
