V auguste 1968 som bol študent na STU v Bratislave. V jeden pekný deň som na našom pozemku na Liptove kosil trávu celé doobedie. Pohoda, slniečko a makačka. Len mi bolo čudné, prečo ponad Liptovskú kotlinu letí každú chvíľu vojenské lietadlo v nízkej výške z východu na západ.
Na obed som prišiel domov, pustil si rádio a dozvedel som sa, že nás prišli zachrániť osloboditelia Rusi a ich vazali. Táto komunistická čvarga nám na dlhé roky zobrala nádej na slobodu, slušný život a dôstojnosť. Dvadsať rokov som ako čerstvý absolvent VŠ musel ohýbať chrbát nielen pred Rusmi, ale aj pred ich slovenskými kolaborantami, ktorí im liezli do zadku a spievali ódy na zázrak " Sovietskeho zväzu". Hanbil som sa sám pred sebou, že som ticho túto nedôstojnú rolu akceptoval, držal hubu a krok a radšej neemigroval na Západ. Mal som k tomu sto príležitostí, ale vždy som sa vrátil domov. Nevedel som si predstaviť, že navždy opustím nádherný Liptov a že nebudem mať nádej, že sa budem môcť vrátiť tam kde som vyrástol, kde mám priateľov a spomienky na krásne detstvo. Okrem toho som nedokázal zanechať mojich rodičov samotných, napospas šikanovaniu od režimu len za to, že ich syn odmietol poslušne slúžiť neschopnej a primitívnej čvarge. Nebol som ani zďaleka sám, takých nás bolo na desatisíce, čo sme sa rozhodli neemigrovať.
Kolaboranti Husák, Biľak, Šalgovič a všetci tí táraji o skvelom socializme s knižkou člena KSČ majú dnes na Slovensku svojich nasledovníkov. Fico, Blanár, Blaha, Danko, Čarnogurský, Chmelár, atď, atď, sú ochotní predať Slovensko za hrsť strieborných, za svoje chorobné ambície, za život v luxuse, ale hlavne to všetko na úkor ostatných obyvateľov Slovenska. Heslo "so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak" sa po včerajšej návšteve psychicky narušeného predsedu vlády v Rusku v upravenej verzii "my sa orientujeme na všetky štyri svetové strany" stalo opäť modlou.
Včera v Moskve nás Fico predal Putinovi v hlbokom predklone a zároveň pritom ovracal našich partnerov v EU a NATO.
V roku 1989 sme komunistov vyštrngali na námestiach. Je najvyšší čas znova tam ísť, ale teraz asi len kľúče stačiť nebudú. Budeme sa len prizerať (a hundrať) na to ako nám nasledovníci komunistov, mafiáni bez morálky a chorobne ambiciózni diletanti s pochybným (ne)vzdelaním rozvracajú štát, alebo im nastavíme STOP?
