Vo vnútri, v hĺbke žriedla duše oázy
Kvet úzkostí zviera hrdlo vázy
Vykúpenie smrť, moja, či jej, či obe
Gilotína lásky horšia než čerň v hrobe
Kadidlo spomienok s opojnou vôňou tymianu
Ostatná cesta, zádušná omša novému ránu
Bez svitu myšlienky na mahagón oných očí
Na dotyk nehy, farbu hlasu čo iba mlčí
Súzvuk dvoch sŕdc v predstave šťastia
Ilúzie z citov, kde skutky sny vraždia
Preživšia šanca tam vo vánku veje
S arómou z kremácie falošnej nádeje
Buchnutím jej dvier nové sa odchýlia
Rozum dupoce nie, srdcia sa vždy mýlia
Čert to všetko do horúceho pekla ber
Celú lásku i s vrzgotom prekliatych dvier
Vtáku je hej spievať, husi gágať, vlku vyť
Srdcu vášňou biť, no bytosti ťažko byť
V centre bolesti, fantómovej zlomenine svalu
Hľadá jeden pokoj, krásu, zmysel aj silu
