Písmo:
A-
|
A+
Už roztiahol krídla krákajúci posol
Vzlietla ohavná príšera ľudskej úzkosti
S každou slzou v oku, v potoku smútku
Necítim dotyk, nevnímam hlas, smiech
Márnosť je farba obrazu ikony bytia
Čerň, silueta prázdna, rakva či popol
Nebo, peklo a raj s beštiou častice vraj
Umiera v nej mýtus o nesmrteľnej duši
Najkrajšia nádej človeka, najväčší klam
Zabi kráľ falošné niečo, doby existenčné nič
Psychedelickú nádej počala desivá pravda
Ukrytá v lone radosti začiatku a hrôzy konca
Akú vôňu má večná radosť bez esencie strasti
Čo je to za láska bez protidychu nenávisti
Niet väčšej sily, niet prenikavejšej múdrosti
Ako bázeň zmierenia v šírej pominuteľnosti
