Jadro sporu je v konečnom dôsledku o výkone moci v zastupiteľskej demokracii. Na jednej strane sú parlamentné strany, ktoré prekonali 5-percentné kvórum potrebné pre vstup do NR SR. Na strane druhej poslanci, ktorí majú podľa Ústavy SR vykonávať svoj mandát slobodne a podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Zjednodušene sa dá povedať, že mandáty získava politická strana, ale vykonáva ho konkrétny človek s vlastným svedomím a vedomím, nezávislým od predstáv strany a jeho predsedu. Za normálnych okolností by politická strana mala združovať ľudí s rovnakými názormi a víziami chodu veci verejných. Tiež s podobnými hodnotami, ktorí si vedia problémy kultivovane vydiskutovať a dohodnúť sa. V našej konkrétnej situácii sú na jednej strane 3 koaličné strany Smer, Hlas a SNS so svojimi 79-imi mandátmi a na druhej strane traja Huliakovci a traja Migaľovci, teda spolu šiesti poslanci zo zmienených 79-ich, ktorí odmietajú byť hlasovacími panákmi strán, za ktoré boli do NR SR zvolení. Predsedovia koaličných strán považujú týchto 6 poslancov za zradcov, ktorí sa do parlamentu dostali na ich chrbtoch. Huliakovci s Migaľovcami si zas myslia, že SNS aj Hlas uspeli vo voľbách aj vďaka ich osobnostiam a chcú vykonávať svoj mandát poslancov v zhode s duchom Ústavy. Ktorá z dvoch strán sporu má pravdu a ktorá sa mýli? Nominálne majú pravdu obe a súčasne sa fakticky obidve aj mýlia. Pretože namiesto hľadania kompromisnej dohody jedny obviňujú druhých. Ako sa môžu po sviatkoch dohodnúť politici, ktorí sa navzájom častujú pred sviatkami slovami zradca verzus klamár alebo hobbyhorsing verzus trafený semafor?! Určovanie vinníkov je o minulosti, schopnosť dohodnúť sa je naopak vecou spoločnej budúcnosti....a slušnosti. Vzájomne nezvratne poškodené osobné vzťahy sa iba posunú v čase a predĺžia tak dobu, ktorú venujú sami sebe namiesto riešenia problémov v zdravotníctve, v školstve, v ekonomike, ktoré riešiť tak či onak nevedia. Na týchto faktoch Vianoce nezmenia nič. Čo by zmeniť mali a mohli sú medziľudské vzťahy. Vylepšiť a zoslušňiť. Špeciálne medzi občanmi, voličmi dvoch protichodných politických zoskupení, lebo stav keď kvôli politickému názoru medzi sebou nekomunikujú súrodenci alebo rodičia s deťmi je spoločensky aj ľudsky abnormálny. Naozaj nie všetci „ficovoliči“ sú zlí a hlúpi, rovnako ako nie všetci „progresívni liberáli“ dobrí a múdri. V prvom rade sme všetci ľuďmi, ktorých spájajú podobné starosti aj radosti a spoločná blízkosť, kde by sme si mali byť vzájomnou oporou a nie zdrojom negatívnych emócii.
Pri tom nemusia byť každý deň Vianoce ako sa spieva v legendárnom a nesmrteľnom hite. Celkom bude stačiť hľadať hlbší utajený zmysel vo význame viet a slov tejto obľúbenej vianočnej piesne. Spievaných aj priamo neobsiahnutých, levitujúcich v symbolike.
