Všetko ostatné je iba hra. Pre verejnosť, pre média , pre tvorivých žurnalistov, ktorí ponúkajú alternatívy. Vraj PS, Hlas, KDH a SaS. Úprimne to chce iba PS a SaS, aby zabránili návratu Fica v tej najhoršej podobe. Chvályhodné, ale nestačí. Hlas má túto alternatívu iba ako nástroj na vytrieskanie čo najväčšieho podielu na reálnej moci od predsedu Smeru. Vyzerá to ako šach, ale svojou priehľadnosťou a primitívnosťou je to skôr ´človeče, nehnevaj sa´. Od krásy, komplikovanosti a principiálnosti kráľovskej hry to je vzdialené „na sto honov“. Pellegrini chce byť premiérom a KDH zas dôležitejšie ako lyžička v čaji. Červené čiary Majerského sú plotom izolovanosti tak ako pre Matoviča jeho sprostosť. Koaličný potenciál na mikrometre blízky nule. KDH je už celé roky marginálnou stranou, ktorá nebola súčasťou parlamentu dve volebné obdobia. A takou ostane dokým sa nezriekne slepého pretláčania katolíckej ideológie do správy vecí verejných. Ktorá normálna strana nechce presadzovať svoj program vo vláde, ale chce ísť dobrovoľne do opozície, kde nepresadí nič? OĽaNO, ale to nie je normálna strana a vládnuť s ňou nechce nik . A ešte KDH, ktoré to zdá sa iba predstiera, aby bolo podobne drahou nevestou ako Hlas. Nebotyčný rozdiel je, že bez Hlasu to fakticky nejde. Bez KDH to ide pomerne ľahko, ale iba na jednu stranu s Ficom ako predsedom vlády. Dve drahé nevesty navzájom si likvidujúce svoj vydieračský potenciál. Predseda Hlasu prestane blúzniť o funkcii premiéra a predseda KDH o štátotvornosti svojho hnutia. S vysmiatym predsedom Smeru na konci dňa.
Prečo nie je možná vládna koalícia Smer, Hlas a KDH? Nuž kresťanskí demokrati toho dosť nechápu, ale veľmi dobre rozumejú s kým by mali tú česť . S únoscom štátu a architektom systému „našich ľudí“. Napísané literárne, na nevestu sa hrať môžu, ale neviestkou byť nechcú. A prečo nie je možná alternatíva v spomínanej podobe PS, SaS, KDH a Hlas? A viete si predstaviť telo mačky tvoriace PS, SaS a KDH s hlavou psa v podobe Hlasu? Sú to dva svety. Prvý moderný, prozápadný, so snahou vybudovať fungujúci právny štát s prosperujúcou trhovou ekonomikou. A druhý, starý, nejasný, na všetky štyri svetové strany otočený. Bez vízie ako riešiť všetky problémy nakopené práve počas jeho správy krajiny. V zdravotníctve, školstve, v justícii, v ekonomike. Žijúci v marxistickom presvedčení o zlom súkromnom sektore, kde zamestnávateľ vykorisťuje svojho zamestnanca a dobrom štáte, ktorý sa postará o všetkých. Fico ani Pellegrini reformy robiť nebudú, oni ani nepoznajú význam tohto slova. To je svet Smerohlasu, hlas krvi, ktorý získal vo voľbách takmer 38% hlasov a spolu s SNS majú dostatočných 79 žetónov potrebných na roztočenie ruskej rulety s budúcnosťou tejto republiky.
