Žiaľ, odpoveď nie je potešujúca. Nemá a v skutočnosti celých 18 rokov ani nemala. Dôkazom je pohľad do histórie. Kormidlo štátu prevzal Ficov Smer po jasnom víťazstve v parlamentných voľbách 2006, kedy zostavil vládu so Slotovou SNS a upadajúcou Mečiarovou HZDS. Odvtedy vládne ideovo vlastne nepretržite, s dvomi krátkymi intermezzami. V prvom prípade bez života schopných politických podmienok s Radičovou ako premiérkou, Dzurindom ako jej nadriadeným predsedom strany s politickým novotvarom SaS, s tromi obyčajnými ľuďmi a štvrtým neobyčajným Matovičom v poslaneckom klube. S krehkou parlamentnou väčšinou 78 poslancov, vo vláde s odborne kompetentnými ministrami tam pozitívna myšlienka a vízia ďalšieho smerovania spoločnosti rozhodne bola. Umrela však s novorodencom po vytiahnutí z inkubátora eurovalu 17 mesiacov po parlamentných voľbách 2010. Dôsledkom bola jednofarebná vláda Smeru s pohodlnou 83 člennou väčšinou v NR SR inštalovaná na jar 2012. Druhým prerušením v podstate kontinuálnej vlády Smeru bolo víťazstvo OĽaNO vo voľbách 2020 s nástupom Igora Matoviča čoby predsedu vlády. S výhľadom na koniec Smeru a jeho predsedu. S ústavnou parlamentnou väčšinou tam podmienky úspešne vládnuť boli, ale chýbala nielen myšlienka a vízia, ale aj rozum a charakter. Šašo sa formálne stal kráľom, ale mentálne šašom ostal. So štiepnym devastujúcim potencionálnom termonukleárnej reakcie a dôsledkom nazvaným Fico IV. alias návrat mafie. Z týchto príkladov vyplýva, že kritika aktuálnej vlády, opisovanie jej káuz, prešľapov demokratických princípov, etických, ba dokonca aj kriminálnych noriem nestačí. Možno na získanie moci áno, ale nie na jej udržanie, že to chce čosi ďaleko viac pozitívne. Myšlienky a vízie, aký štát chceme vlastne vybudovať. Vektor smerovania spoločnosti, ciele a prostriedky na ich dosiahnutie. Spôsob ozdravenia ekonomiky, verejných inštitúcii a služieb ako zdravotníctvo a školstvo. Ukážkovým príkladom je rok 1998 a porážka mečiarizmu. Existencia a úspech dvoch vlád Mikuláša Dzurindu neboli dané prešľapmi predsedu HZDS a jeho búraním právneho štátu, ale zahranično politickou víziou vstupu do transatlantických štruktúr, transformáciou ekonomiky a zvýšením životnej úrovne občanov kombinovane cestou ekonomických reforiem a pritiahnutím veľkých zahraničných investícii. S jasnou alternatívou divokej Mečiarovej privatizácie a geopolitickej izolácii. Najzásadnejšou otázkou dneška preto je, ako chce súčasná opozícia alternovať štyri vlády Fica a čím chce nahradiť jeho kriminálny derivát ani sociálnej, ani demokracie. Bez spoločnej priority spočívajúcej v obnove a prestavbe Smerom zničeného Slovenska a konsenze v objektívne terciárnych kultúrno etických témach resp. ich posun v rebríčku dôležitosti straníckej politiky z „naj“ na „menej“ dôležité v prospech tohto vyššieho cieľa to ale rozhodne nepôjde.
Aj keď sme nateraz od spoločnej dohody PS, KDH a SaS, prípadne Demokratov ďaleko, ešte vždy je čas sadnúť spoločne za rokovací stôl. Obrúsiť trecie plochy, zjednotiť a usmerniť sily. S cieľom dohodnúť a deklarovať detaily plánu obnovy krajiny. Alternatívy pre Slovensko.
