Jednej, druhej alebo napokon oboch? V tomto polarizujúcom spore invektívy typu „dezoláti“ verzus „liberálni progresivistickí fašisti“ vedú iba k ešte väčšiemu odcudzeniu a nenávisti. Problémom je, že sa spory zosobňujú, že nejde o súboj myšlienok, plánov a vízii do búcnosti, ale o nechutné osobné animozity až ataky. Matovič nazýva Fica mafiánom, ten zas predsedu Hnutia Slovensko chorým človekom, bláznom. Jadrom sporu sú emócie zatemňujúce rozum. Už spomenuté negatívne, ale aj pozitívne typu „Ja milujem Fica“ s iskrami radosti v očiach voličky Smeru. Samozrejme aj opačným táborom lomcujú emócie plynúce práve z frustrácie z nepochopiteľne nerozumných emocionálnych postojov voličov súčasnej vládnej koalície, s ktorými nepohne ani „stádo volov“, nieto úplne evidentné fakty. Nutnosťou zastavenia úpadku je práve návrat k racionalite a slušnosti pri vzájomnej komunikácii, pri správe vecí verejných, pri riešení problémov v zdravotníctve, školstve, v ekonomike, kde jedinou povolenou aj žiaducou emóciu je radosť z hľadania a nájdenia správneho riešenia nakopených problémov. Ide predsa o život ľudí a budúcnosť krajiny, nie telenovelu v hlavných úlohách s politickými elitami a nami ako päť milónovým komparzom. Podľa psychológov sú každému človeku dané dve základné vlastnosti, bez ktorých by život nemohol existovať: sebeckosť a agresivita. No súčasne v nás prebývajú vlastnosti ako empatia, súcit, spolupatričnosť tvoriace hodnoty ako česť, zmysel pre spravodlivosť a úcta k pravde. Pritom platí, že narastajúci egoizmus a agresivita potláča pozitívne vlastnosti do úzadia alebo aj opačne, nedostatok empatie a súcitu spôsobuje zvýšený dôraz na seba samého s agresívnym šírením svojej pravdy. Osobité a výnimočné miesto patrí rešpektu k pravde pretavenej v snahu pravdu hľadať a objavovať. Nie práve tú svoju, subjektívnu, zjednodušenú. Ale komplexnú, poctivú, obsiahnutú v širších súvislostiach. V tomto je charakteristický príklad sporu „čurillovci“ proti „politickým špičkám podozrivých z páchania trestnej činnosti“. Ak by bola snaha časti verejnosti dopátrať sa objektívnej pravdy z dobre známych skutočností aspoň minimálne poctivá, verzii o manipulácii trestných konaní by neuveril nik. Vláda Fico IV. by neexistovala a s ňou ani prichádzajúca konsolidačná katastrofa.
Zle riadenú firmu neminie konkurz a likvidácia. Zmar, neschopnosť a morálna spustnutosť sú symtómy zla. Zle vedenú spoločnosť čaká úpadok, všeobecný marazmus a nízka kvalita životov. Zlo a lož problémy a zlyhania generuje, kdežto pravda prináša osožné riešenia. To je vlastne vcelku triviálny, no veľmi racionálny dôvod prečo lož a zlo nemôže nikdy zvíťaziť nad pravdou a dobrom.
